Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Evanjelium podľa Jána 3,16.17

Svetlo Spasiteľovho života zjavilo srdcia všetkých, od samého Stvoriteľa až po knieža temnosti. Satan predstavoval Boha ako sebeckého tyrana, ktorý žiada všetko a nič nedáva, ktorý pre vlastnú slávu vyžaduje od svojich tvorov službu, no pre ich blaho neprináša nijakú obeť. Dar Krista však zjavuje Otcovo srdce. Svedčí o tom, že Božie úmysly s nami sú „úmysly smerujúce k blahu a nie k nešťastiu“ (Jer 29,11). Vyhlasuje, že Božia nenávisť voči hriechu je taká silná ako smrť, no jeho láska k hriešnikovi je silnejšia než smrť. V snahe zachrániť nás neušetrí nič, ani to najdrahšie, len aby svoje dielo dokončil. Nezamlčal nijakú pre našu spásu podstatne dôležitú pravdu, neopomenul nijaký div milosti a nezabudol použiť žiadnu zo svojich božských možností. Svet dostával stále novú milosť, jeden dar za druhým. Všetky poklady neba sú sprístupnené tým, ktorých chce spasiť. Boh zhromaždil bohatstvo vesmíru, otvoril zdroje nekonečnej moci a všetko vložil do Kristových rúk so slovami: To všetko je pre človeka. Použi tieto dary, aby si ho presvedčil, že nad moju lásku väčšej nieto ani na zemi ani na nebi. Svoje najväčšie šťastie nájde v tom, že ma bude milovať. (DA 57; TV 31)

Náš drahý nebeský Ocko, ďakujeme za všetky dary, ktoré nám dennodenne dávaš. Chceme Ťa nadovšetko milovať.