Ježiš im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám. Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“

Lukáš 20,41–44

Ten spor trvá už takmer dve tisícročia. Kto je Mesiáš? Je Ježiš len múdry učiteľ alebo je to Boh? Židovskí kňazi boli vzdelaní a mali dostatok múdrosti, aby vedeli, s kým majú do činenia.

Keď Nikodém navštívil Ježiša, rozhovor začal slovami: „Rabbi, vieme…“ (Jn 3,2) Vedieť však neznamená veriť. To je problém mnohých ľudí, ktorí iba vedia.

Veľkňazi, farizeji, kňazi, saduceji a starší veľmi dobre vedeli, s kým majú tú česť. Ježiš bol Mesiáš, Boží Syn, ale nezodpovedal ich predstavám. Preto sa snažili presvedčiť všetkých ostatných, že Ježiš je len múdry učiteľ.

Aj dnes stretávam ľudí, ktorí hovoria to isté. Ak nemôžu poprieť jeho existenciu, tak tvrdia, že bol len múdrym učiteľom, ale v žiadnom prípade nie Bohom. Zabúdajú, že Ježiš opakovane koná činy, ktoré môže robiť len Boh.

Keď nad nosidlami ochrnutého muža vyhlásil, že mu odpúšťa hriech, prítomní protestovali: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ (Lk 5,21)

Ježiš sa opakovane predstavuje ako Boh. Ak o ňom poviem, že je len „múdry učiteľ“, vyhlásim ho za klamára.

Ak Ježiš nie je Boh, nemá zmysel zaoberať sa jeho učením. Ale ak je Boh, potom stojí za to, aby sme ho spoznali a spriatelili sa s ním.