Bohatý obyvateľ Betlehema. Bol príbuzným Rútinho zosnulého manžela. Neskôr sa s ňou oženil. Obaja sa spomínajú v Dávidovom a Ježišovom rodokmeni.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Rút 2–4

Keď sa Noémi so svojou nevestou Rút vrátili z Moábu do kraja, odkiaľ Noémi pochádzala, hladomor, ktorý ju prinútil utiecť, sa už takmer pominul. Stále však čelili veľkej chudobe. Rút nemala inú možnosť, než ísť na polia, kde sa žalo obilie, a využiť jedno starobylé pravidlo – chudobní ľudia mohli pozbierať klasy, ktoré zostali po žencoch.

V Rút 2,3 čítame, že sa „stalo, že Rút zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Bóazovi“. Bola to náhoda? Bóaz bol príbuzný jej zosnulého manžela. Spočiatku to Rút nevedela, ale Bóaz o nej už počul. Vedel, ako vzorne sa stará o svoju svokru. Vedel aj to, že sa rozhodla uctievať Noéminho Boha. Bóaz si bol vedomý toho, že podľa pravidiel, ktoré v tej dobe platili, bol jedným z tých, ktorí si mohli Rút vziať. Ona si to však vôbec neuvedomovala, keď sa prvýkrát vybrala na Boázovo pole. Považovala to za obyčajnú náhodu, že našla miesto, kde sa k nej robotníci správali ohľaduplne.

Mnohé veci často považujeme za náhodu. Keď sa však neskôr obzrieme späť, jasne vidíme, ako Boh riadi náš život.

Pane, ďakujem Ti, že môj život nie je reťaz náhod. Ďakujem, že máš veci vždy pod kontrolou.