„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.“

Lukáš 1,42–45

Po odchode anjela Mária zistí, že čaká dieťa. Vďaka Matúšovmu evanjeliu vieme, že ani Jozef nebol šťastný, keď sa dozvedel, že jeho snúbenica je tehotná. Tajne ju chcel prepustiť a tak ochrániť pred hanbou, ktorá ju ako tehotné dievča čakala. Aj Jozefa navštívil anjel. Potom prijal Máriu a súhlasil, že bude uvedený ako otec jej dieťaťa.

Mária odchádza do hôr za svojou sesternicou Alžbetou. Podľa slov anjela má byť aj Alžbeta tehotná. Všetci v rodine vedeli, že je neplodná. „Ak je Alžbeta naozaj v druhom stave,“ hovorí si Mária cestou, „budem si istá, že anjel neklamal!“

Boh jej neklamal. Jej cesta nebola márna. Alžbeta ju privítala vo dverách ako „matku môjho Pána“. Mária hneď vedela, že všetko, čo jej anjel povedal, sa splní.

Alžbeta vo svojom pozdrave vyjadrila: „Blahoslavená, ktorá uverila.“ Odhaľuje veľké tajomstvo cesty k šťastiu. Poznáte niekoho, kto nechce byť šťastný? Niekoho, kto by sa bránil, keby sme mu ponúkli pokoj a mier v srdci?

Podľa Alžbety je blahoslavený ten, kto prijíma všetko, čo Boh hovorí. Viera je najkratšou cestou k trvalému šťastiu. Nejde o chvíľkový stav, keď sa usmievame od ucha k uchu, ale o istotu, že sa stále máme na čo tešiť.