Poď teda a pre mňa prekľaj tento ľud, lebo je mocnejší než ja… Boh však povedal Bileámovi: Nechoď s nimi, nepreklínaj tento ľud, lebo je požehnaný! Štvrtá Mojžišova kniha 22,6.12

Bileám bol kedysi dobrý človek; bol to Boží prorok. Spreneveril sa však svojmu poslaniu a podľahol mamone. Neprestal však predstierať, že je služobníkom Najvyššieho…
Bileámovi bolo zrejmé, že jeho kliatba nemôže Izraelcom uškodiť. Hospodin bol s nimi a dokiaľ mu zostanú verní, nijaká nepriateľská moc zeme či pekla ich neporazí. Zalichotili mu však slová poslov: „Je požehnaný, komu ty žehnáš, a prekliaty, koho prekľaješ.“ Vzácne poklady, ktoré mu mali byť odmenou, ako aj výhľad na budúce pocty prebudili v ňom žiadostivosť a ctibažnosť… Ovládla ho ziskuchtivosť. Tento hriech, ktorý Boh pokladá za modloslužbu, urobil z neho dvojtvárneho človeka…
Muž, ktorý tvrdil o sebe, že je Hospodinovým prorokom, a ktorý vyhlasoval, že jeho oči sú otvorené a že vidí Všemohúceho, bol chamtivosťou a ctibažnosťou natoľko zaslepený, že Božieho anjela nevidel, hoci jeho oslica ho uvidela… Jeho múdrosť sa zmenila na bláznovstvo a jeho duchovná prezieravosť na slepotu. Stihla ho duchovná slepota, lebo podľahol satanskej moci… Bileám priznal, že prišiel s úmyslom Izrael prekliať, ale jeho slová protirečili jeho zámerom. Izraelcov srdcom preklínal, ale ústami ich žehnal… (PP 439.442.444.447; PP 327.328.330.332)

Náš Bože, prosím, pomôž, aby naše srdce nebolo zaslepené chamtivosťou a túžbou po veciach. Otvor nám oči, aby sme dokázali vidieť nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí.