Jeden z Jóbových priateľov. Pravdepodobne potomok Šúacha, syna Abraháma a jeho manželky Ketury. (1Moj 25,2)

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Jób 2,11–13; 8; 18; 25; 42,7–10

Bildad, Elífaz a Cófar prišli za Jóbom, aby ho potešili v jeho utrpení. Po dlhšom mlčaní sa všetci traja (a neskôr aj mladší Elíhu) snažili vysvetliť, prečo sa Jób stal obeťou nešťastia. Bildad zväčša opakuje argumenty Elífaza, ktorý začal prvý. Hovorí, že Boh netrestá svojvoľne. Keď sa dejú také hrozné veci ako v Jóbovom prípade, dotyčný človek sa musel dopustiť veľmi vážnych hriechov. Bildad ide v argumentácii ešte trochu ďalej: To, že boli usmrtené aj Jóbove deti, musí znamenať, že aj ony sa dopustili veľkých chýb. „Vari Boh prekrúca právo?“ pýta sa Bildad. Jóbove deti zahynuli pre svoje vlastné hriechy. (Jób 8,3.4)

Podobne ako mnoho ľudí pred ním a po ňom, aj Bildad hľadal riešenie problému utrpenia. Aj on sa snažil nájsť odpoveď na otázku, ktorú položil rabín Harold Kushner vo svojej slávnej knihe Keď sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom: Prečo musia niektorí ľudia toľko trpieť? Bildad na túto otázku nedal správnu odpoveď. A nedá ju nikto z ľudí. Zlo totiž nie je len problém, je to predovšetkým záhada. Príde čas, keď nám bude toto tajomstvo odhalené. Dovtedy sa však Bildad, Jób aj my všetci musíme držať svojej viery v Boha. On jediný pozná odpoveď. Keď príde ten správny čas, povie nám ju.

Pomôž mi vždy veriť, že si Bohom lásky, a to aj vtedy, keď sme konfrontovaní so stratou a utrpením.