Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Hospodin a povedal: Ja som El-Šaddaj, choď stále predo mnou, buď bezúhonný. Prvá Mojžišova kniha 17,1

Bezúhonnosť sa v našich končinách vníma ako skutočnosť, že človek sa nedostal do konfliktu so zákonom. Ak má čistý register trestov, okolie sa naňho pozerá ako na bezúhonného občana. To však nie je úplne presné.
Poďme si toto slovo rozobrať. Má predponu „bez“ a koreň tvorí slovo „úhona“. V spisovnej slovenčiny to znamená bez morálnej ujmy či bez poškodenia. Ten, kto je bezúhonný, koná morálne a správne. To zodpovedá aj hebrejskému významu slova tamim, ktoré znamená aj byť dokonalý. Prekladatelia preto niekedy pri preklade tohto slova rozlišujú medzi ľuďmi (ktorí sú bezúhonní) a zvieratami (ktoré sú bez chyby).
Bezúhonnosť či dokonalosť majú v slovenčine pasívne zafarbenie. Ak človek nerobí nič zlé, možno ho označiť týmito vlastnosťami. Biblia nám však ukazuje, že samotné nerobenie zla nič nerieši. Bezúhonnosť sa viaže na chodenie s Bohom. Je to aktívna vlastnosť. Je to túžba byť podobný Bohu a konať podľa rovnakých princípov a hodnôt ako on. Je to žiadza každý deň sa meniť podľa Božieho vzoru a každý deň sa rozhodovať, že chcem ísť s Bohom ďalej.

Bože, prosím, aby ma dnes nepostihla žiadna úhona. Uč ma Tvojej dokonalosti.

Jiří Pavlán