Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. Hebrejom 12,12–13

Príprava vrcholového športovca obnáša náročnú tréningovú prípravu. No na ceste k vytúženej méte okrem osobnej prípravy môže hrať veľkú rolu ešte jeden dôležitý faktor. Povzbudenie z hľadiska. Za dosiahnutým úspechom v skutočnosti stojí celý podporný tím, tréner, lekár, masér… Tí všetci športovca svojím spôsobom „povzbudzujú“ a podopierajú. Text na dnešný deň je ukončením oddielu s pomerne dlhým „káznením“, ktoré sa začína v kapitole 12,1–2. A práve tieto dva úvodné verše, okrem toho, že sú vyvrcholením v príkladoch viery – sú prechodom k povzbudeniu. Pri čítaní textu sa stretneme s metaforou, ktorá je vypožičaná z atletiky, „vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou“ (verš 1). Opakuje sa to vo veršoch 12–13, kde je opäť obraz vyčerpaného bežca, ktorý je v pokušení vzdať sa pretekov.
Pavol nám týmto obrazom chce odkázať, akú dôležitú úlohu v živote kresťana zohráva povzbudenie. Úloha cirkvi, duchovnej rodiny, je okrem iného vo vzájomnom povzbudzovaní, potešovaní a podpore.
Aj keď naše víťazstvo nie je založené na našich výkonoch, my všetci sme svojím spôsobom účastníci tohto behu. Niekdy sme na „trati“ a niekedy sa „len“ potešujeme a podopierame…

Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte (1Tes 5,11).

Oliver Popovič