Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť. (Kaz 1,2)

Viera sa nededí, aj keď v mojom prípade by to bolo možné, pretože obaja moji rodičia boli veriaci. Aj tak som bola „nútená“ – ako každé takto narodené veriace dieťa – vyšliapať si sama svoju cestičku k Bohu či k viere v Neho. Pekne krôčik za krôčikom.
Po tejto ceste dennodenne kráčam takmer stále rovnakým tempom. Aby to bolo zložitejšie, za manžela som si vzala človeka, ktorý má s vierou v Boha toľko spoločného ako Eskimák so slnečníkom.
Prečo verím? Pretože viera mi dala a dáva v živote silu, istotu a pokoj, keď to, pravdaže, Bohu „dovolím“. Napriek všetkým ťažkostiam, ktorých nikdy nie je málo, kresťan má v živote istotu. Má Boha – životný pilier! Ak sa Ho držíme a nepustíme sa Jeho ruky, nič s nami neotrasie.
A keď aj otrasie, tak nás to len posilní.
Dnes, takmer po polstoročí svojho života, sa môžem pod slová múdreho Kazateľa len podpísať. Všetko je márnosť!
Náš spôsob „skvelého“ života, naša rodina, naši priatelia, naše záľuby, zamestnanie – hoci nás baví a teší, naše… (doplňte si každý sám). Všetko je márnosť, aj keď sa nám to všetko možno zdá krásne a úžasné. To všetko je len obal, povrch… Nech žijete alebo prežívate čokoľvek a s kýmkoľvek, časom na to tiež prídete, ak vaša odpoveď bude čestná.
ČO alebo skôr KTO nie je márnosť? Ježiš a život s Ježišom. Ten každodenný život, ŽIVOT S NÍM!
Áno, niekedy je táto všednosť nudná, tuctová záležitosť, ale aj tak to nie je márnosť. Nezabudnite na to, pretože žiť s Bohom je radosť, nie márnosť.
Vyskúšajte to!
Z celého srdca vám prajem rovnakú skúsenosť.

Bože, nechcem dnes žiť bez Teba. Prosím, daj zmysel tomu, čo budem prežívať. Opäť vstúp do môjho života, pretože len Ty dokážeš meniť márnosť na nádej.

Eva z Teplíc