Chváľte Pána, lebo je dobréospevovaťnášho Boha, lebo je miléhlásaťjeho slávu… Žalmy 147,1

Kto by nepoznal Händlovho Mesiáša alebo Hallelujah od Leonarda Cohena? Skladby, ktorévás povznesúdo iných dimenziía vyvolajúvo vás skvelépocity. A to vďaka hlbokému obsahu toho jediného slovíčka „Hallelujah“ – chváľte Hospodina. Prečo kladie Písmo Svätétakýveľkýdôraz na chválenie Pána? Je hádam nášPán takýsamoľúby, že si vyžaduje neustále ospevovanie? To určite nie! VeďnášPán nie je ako hriešny človek. Ak od nás niečo žiada, najčastejšie je to pre naše dobro. Prečo nás Pán cez stovky veršov v Biblii nabáda, aby sme Ho chválili? Pre koho je to dobréa milé? „Chváľte Pána, lebo je dobréospevovaťnášho Boha, lebo je miléhlásaťjeho slávu…“ (Žalmy 147,1)
Chválenie podporuje a zvyšuje našu lásku k Bohu. Zvyšuje vieru, nádej a odvahu. Zvyšuje našu modlitebnúsilu aj silu svedčiť.
Neviem, či existuje nejakáučebnica chválenia Pána, ale viem, že chválenie nespočíva len na slovnom prejave. Slovámusia byťvyjadrením toho, čo srdce užneudrží, čím preteká. Preto prežívanie Jeho lásky a neustálej prítomnosti v našom živote rozmnožuje dôvody našej vďačnosti. A ak ju „nedusíme“ v sebe, ale necháme pretekaťaj cez ústa, potom sa dostavia vyššie spomenutédôsledky.
„Halelluja! Chváľ, duša moja, Pána.“ (Žalmy 146,1)