Vládca aramejského (sýrskeho) kráľovstva v Damasku (885 až 865 pred n. l.) a súčasník Bašu a Achaba (izraelských kráľov) a Ásu (judského kráľa).

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Kráľov 15,16–22

Pre bežného čitateľa Biblie môže byť náročné detailne sledovať izraelské dejiny po Dávidovej a Šalamúnovej vláde. Po Šalamúnovi sa kráľovstvo rozdelilo na Izrael (severné kráľovstvo desiatich kmeňov s hlavným mestom Samária) a Júdu (južné kráľovstvo zvyšných dvoch kmeňov s hlavným mestom Jeruzalem). Tieto dve kráľovstvá boli takmer bez prestania hračkou medzi susednými významnými mocnosťami – Egyptom, Asýriou a o niečo neskôr Babylonom. Navyše museli brať do úvahy aj ďalšie mocnosti v blízkom okolí, napríklad Arama (Sýria).

Najhoršie bolo azda to, že Izrael a Júda, dva bratské národy, si z času na čas išli po krku. Niekedy si zavolali na pomoc aj niektorú cudziu mocnosť. Tak to bolo napríklad vtedy, keď sa kráľ Baša pohádal s judským kráľom Ásom a Ása si zavolal na pomoc Ben-Hadada, sýrskeho kráľa. Ben-Hadad bol ochotný pomôcť mu, ale žiadal nemalú odmenu. Je zaujímavé, že predtým bol Ben-Hadad spojencom Bašu. Baša si mal vyberať priateľov trochu opatrnejšie. Problém bol však hlbší: Keby sa Izrael a Júda opakovane neodkláňali od svojho Boha, všetko mohlo dopadnúť oveľa lepšie.

Milujúci a spravodlivý Bože, Ty si dôveryhodný, zatiaľ čo mnohí ľudia sú oportunistickí a nevedia, čo je to vernosť. Pomôž mi, aby som sa oslobodil od všetkých foriem oportunizmu a dodržal slovo, keď niekomu sľúbim pomoc.