Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi. Filipanom 3,12–14

Niektorí ľudia akoby stále žili v minulosti. V mysli sa im vždy znova a znova premietajú všetky neúspechy a staré zranenia. Zameranie sa na minulosť dokáže človeka obrať o radosť z prítomnosti a budúcnosť sa mu zdá temná.
Iní zas žijú len pre dnešný deň. Čo bolo, to už je dávno za nami a budúcnosť ich netrápi. Žijeme len raz, tak si to tu a teraz musíme užiť. A čo nemusíš urobiť dnes, odlož na zajtra…
A sú medzi nami aj takí, ktorí stále len snívajú o budúcnosti. Dúfajú, že raz sa to všetko zmení, raz to dokážem, raz sa mi zadarí. Život v predstavách, ktoré sú často zidealizované, im nedovolí naplno vnímať realitu.
Apoštol Pavol mal vzácne vyváženú životnú filozofiu. Podľa neho nemáme žiť v ilúzii, že už sme dosiahli dokonalosť alebo že už sme pri cieli. Na to, čo je za nami sa potrebujeme učiť zabúdať. Súčasne však máme byť upretí na to, čo je pred nami. A nestačí o cieli len snívať, ale treba za ním bežať, aby sme mohli získať nebeskú cenu.

Pane, otvor nám oči, aby sme pri svojom životnom behu nestratili zo zreteľa skutočný cieľ – Božie povolanie.

Stanislav Bielik