Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali mocné činy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a sedeli v popole. Ale Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Až do podsvetia zostúpiš!

Lukáš 10,13–15

Tieto Ježišove slová človek pri čítaní radšej preskočí. Načo je dobré čítať takéto hrozby? Keď sa však zamyslíme nad tým, čo Ježiš hovorí, zistíme, že je to trochu inak.

Ak v našej spoločnosti niekomu poviem „beda ti“, považuje sa to za hrozbu. Ale Ježiš to tak nemyslel. Mesiáš chce poukázať na to, že slobodná vôľa má svoje dôsledky. Každý si môže slobodne vybrať svoju cestu. Skutočnú slobodu mám len vtedy, keď mám možnosť voľby a som informovaný o dôsledkoch svojho rozhodnutia.

V tomto kontexte musíme hľadať vysvetlenie, prečo Ježiš hovorí tieto slová. Nebráni ľuďom, aby ho odmietli. Neberie im túto možnosť. Chce ich len upozorniť, čo je na konci tejto voľby. Ak odmietnu Mesiáša, na konci cesty ich čaká smrť.

Prečo? Obyvatelia týchto miest videli mnoho Ježišových zázrakov a mocných činov. Videli ho uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych, očisťovať malomocných a vyslobodzovať posadnutých. To všetko videli na vlastné oči, ale odmietli uznať, že je Mesiáš. Tým nad sebou vyniesli rozsudok večnej smrti, z ktorej niet vzkriesenia.

Ježišovo „beda“ platí aj dnes. Aj dnes mi Stvoriteľ v Biblii ukazuje, čo by som mal zvážiť skôr, než sa rozhodnem, či pôjdem životom s ním alebo bez neho.