Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Lepšie by bolo, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých.“

Lukáš 17,1.2

Každý človek na tejto zemi musí bdieť a dávať pozor. Satan sa totiž rôznymi spôsobmi snaží upútať našu pozornosť. Je odhodlaný využiť každú príležitosť.

Pokušenie tu je a nejaký čas ešte bude. S tým musíme počítať. Ježiš nás varuje aj pred ďalším nebezpečenstvom, ktoré nám hrozí. My sami sa môžeme stať pokušiteľmi a diablovými spolupracovníkmi. Ak sa tak stane, bude to mať pre nás oveľa horšie dôsledky, ako keby sme sami podľahli pokušeniu.

Pri slovách, ktoré Ježiš vyriekne na adresu pokušiteľov, behá mráz po chrbte. Pre človeka, ktorý niekomu inému kladie prekážky na ceste k Bohu, by bolo lepšie, keby nežil. Ježiš vyhlasuje, že by pre neho bolo lepšie, keby sa ho spoločnosť navždy zbavila.

Prečo je úloha pokušiteľa taká nebezpečná, že by mu bolo lepšie zomrieť? Ježiš hovorí, že keď začnem zámerne odrádzať iných ľudí od ich túžby nájsť Boha a mať s ním dôverný vzťah, stávam sa malým „diablom“. Som na strane Božích nepriateľov. Od toho je už len malý krôčik k tomu, aby som sa stal definitívnym zajatcom zla – človekom posadnutým zlými silami a dobrovoľným otrokom diabla. Vyslobodiť sa z tohto stavu nie je ľahké. Ale Boh rád pomôže tým, ktorí o to stoja.