Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. Skutky apoštolov 20,31

Bdelosť sa často uvádza ako protiklad spánku či narkózy. Bdelý človek je pripravený okamžite reagovať, je „v obraze“. Nie je potom zaskočený nastávajúcimi udalosťami.
Možno si sami spomeniete, ako ste večer niečo čítali a ráno ste sa prebudili s knižkou na zemi, vôbec netušiac, kde ste skončili. Prepadli vás driemoty a bez toho, aby ste sa o to akokoľvek snažili, zavreli sa vám oči a zaspali ste.
Podobne nenápadne prichádza do života kríza, pochybnosti a nedôvera. Človek veľakrát ani nevie, kde sa vzali. Bdelosť u veriaceho v tomto prípade znamená, že zostáva citlivý na vplyvy, ktoré ho formujú. Nenechá sa vláčiť životnými udalosťami a vo svojom živote aktívne dáva priestor Bohu, aby v ňom mohol pôsobiť.
Bdelosť neznamená nikdy nespať, ale vymedziť si čas na dôležité veci. Pre Pavla bolo dôležité ukazovať novým veriacim cestu, veľakrát na úkor vlastného voľného času. Sám hovorí, že to robil po tri roky vo dne aj v noci.
Spánok (aj v duchovnej oblasti) je pre väčšinu z nás čímsi príjemným, do čoho sa nemusíme obzvlášť nútiť. Prichádza automaticky a dokáže nás prekvapiť. Ešte šťastie, že Duch Svätý nás budí a pomáha nám bdieť.

Viem, že v duchovnom živote mám tendenciu zaspať, keď sa nič nedeje. Vlož mi, Bože, do srdca Tvoju bdelosť.

Jiří Pavlán