Keď večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa po streche kráľovského paláca, uzrel ženu, ktorá sa kúpala. Bola to žena veľmi pekná. Keď sa Dávid o ňu zaujímal, povedali mu: „To je predsa Eliámova dcéra Batšeba, žena Chetitu Uriáša.“

2Sam 11,2.3

Izrael sa stal mocným národom, ktorý si okolité národy vážili a obávali sa ho. Dávida tešili jeho víťazstvá i výsledky jeho múdreho a prezieravého vladárenia. Vo svojej vlastnej ríši mal rozsiahlu moc. Ako málokto v dejinách ovládal city a nálady svojho národa. Dávid ctil Boha a Boh poctil jeho. V blahobyte sa však skrývalo nebezpečenstvo. Keď bol Dávid na vrchole slávy, ocitol sa v najväčšom nebezpečenstve a utrpel najpokorujúcejšiu porážku.

Sebaistota a spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti doviedli Dávida k pádu. Kráľovým zvodcom sa stala zhubná krása Batšeby, ženy Uriáša Chetejského. Kedykoľvek sa Dávid ocitol v nebezpečenstve, mohol vo vedomí svojej bezúhonnosti zveriť každú záležitosť Bohu. No teraz, keď zhrešil, nežiadal o pomoc Nebo, ale sám sa snažil vyviaznuť z nebezpečenstva, do ktorého sa svojím hriechom dostal. Všemožne sa snažil svoj hriech skryť, no márne. V zúfalstve sa rozhodol vraždiť.

Človek, ktorému hlboký zmysel pre česť nedovolil siahnuť rukou na Hospodinovho pomazaného, natoľko upadol, že ublížil jednému zo svojich najvernejších a najstatočnejších vojakov a poslal ho na smrť v klamnej predstave, že bude môcť pokojne užívať plody svojho hriechu. (PP 543.545–547; PP 715–720)

Pane Ježišu, pomôž nám pamätať na to, že spoliehať sa na vlastné sily a múdrosť je veľmi nebezpečené.