Levita, pôvodom z Cypru, ktorý uviedol Pavla medzi veriacich v Jeruzaleme a neskôr sa k nemu pripojil na misijnej ceste.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Skutky 4,36.37; 9,26– 31; 15,25–41; Kolosanom 4,10

O Barnabášovi by sme mohli povedať veľa pozitívneho. Bol to obdarovaný kazateľ evanjelia. V jeho živote sa však vyskytli aj problematické okamihy. Na prvej misijnej ceste Pavla nesprevádzal iba Barnabáš, ale aj jeho synovec Ján Marek. Žiaľ, Ján Marek ich v polovici cesty opustil. Keď sa asi o dva roky neskôr Pavol rozhodol vydať na druhú misijnú cestu, Barnabáš bol opäť pripravený pripojiť sa k Pavlovi. Nakoniec sa však tak nestalo, pretože Barnabáš trval na tom, aby vzali aj Jána Marka. Pavol bol rozhodne proti tomu. Výsledkom následného ostrého sporu bolo, že Pavol a Barnabáš sa rozišli a každý šiel svojou cestou.

Keď analyzujeme, v čom spočíval problém, zdá sa, že Pavol chcel mať istotu. Nechcel riskovať úspech svojho projektu tým, že by vzal so sebou niekoho, kto v minulosti dezertoval. Barnabáš chcel dať Jánovi Markovi druhú šancu. Pavol myslel predovšetkým na úspech cesty, zatiaľ čo Barnabášovi šlo o Jána Marka ako človeka.

Oba pohľady sú opodstatnené. Mám však pocit, že Barnabáš sa rozhodol lepšie ako Pavol. Kristus nám dáva novú šancu aj vtedy, keď sme opakovane zlyhali. Nechce nám tým povedať, že aj jeho učeníci by mali byť pripravení dať druhú šancu ľuďom, ktorí ich možno tiež niekedy sklamali?

Ty, Pane, si Boh nových šancí. Urob ma ochotným dať ľuďom, ktorí ma sklamali, novú šancu.