Vojenský veliteľ vo vojne Izraela proti Kanaánčanom. Žil asi v 12. storočí pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Sudcom 4 a 5

Barák bol súčasníkom Debory, jednej zo „sudcov“ dvanástich izraelských kmeňov, ktoré sa usadili v „zasľúbenej“ krajine. Pôvodní obyvatelia tejto krajiny boli stále dostatočne silní, čo znamenalo, že každú chvíľu boli vo vojnovom konflikte s Izraelitmi. Debora povedala Barákovi, že má zhromaždiť vojsko, aby dal Kanaánčanom rozhodujúcu lekciu. Barákovi sa však tento nápad nepozdával. Povedal jej: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem i ja, no ak so mnou nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ (Sud 4,8)

Tento Barákov postoj nebol len vyjadrením úcty voči Debore. Barák sa bál, že na túto úlohu nestačí. Debora mala ako „sudkyňa“ veľkú autoritu, preto chcel, aby šla s ním. Debora súhlasila, ale varovala ho, že všetky zásluhy za víťazstvo získa ona!

Barákove obavy boli možno opodstatnené. Jeho úzkosť však bola neobhájiteľná. Debora nebola len obyčajná žena. Bola to prorokyňa, o ktorej sa vedelo, že je Božím hovorcom. Barákovi povedala: „Hospodin, Boh Izraela ti prikazuje…“ (4,6)

Často sa nám zdá, že máme pádne dôvody na odmietnutie určitej úlohy. To však neplatí, keď sme konfrontovaní s jasným Božím príkazom. V takom prípade môžeme s istotou odložiť svoje starosti a dôverovať, že Boh, ktorý nás touto úlohou poveril, nám dá aj silu, ktorú potrebujeme, aby sme ju splnili.

Pane, pomôž mi vidieť, čo chceš, aby som robil, a nebáť sa túto úlohu prijať.