Hlavný dvoran babylonského kráľa Nebukadnesara (605 až 562 pred n. l.).

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Daniel 1

Keď sa Daniel a jeho traja priatelia obrátili na Ašpenaza s prosbou, aby ich nenútil jesť z kráľovho stola, spôsobili mu vážny problém. Ašpenaz bol zodpovedný nielen za výchovu a vzdelanie judských kniežat, ale aj za ich fyzické zdravie. Keď Daniel a jeho priatelia žiadali o túto zvláštnu výnimku, Ašpenaz to nepochybne považoval za veľké riziko. Napriek tomu bol ochotný dať im šancu. Medzi riadkami čítame, že keď štyria mladí muži šli so svojou prosbou za dozorcom, ktorý im bol pridelený ako súkromný učiteľ, bol ochotný vidieť túto vec inak a povoliť im desaťdňovú skúšku.

Ašpenaz musel vedieť, čo sa deje, ale nezasiahol. Dôvodom nebolo to, že by bol nejakým spôsobom sympatizoval s náboženskými zásadami Daniela a jeho druhov. Dal im nové mená, ktoré im už nepripomínali ich judaistické náboženstvo. Čo ho však viedlo k tomu, že bol voči nim ústretový? Čítame, že „Boh dal, aby Daniel našiel u hlavného dvorana priazeň a milosrdenstvo“. (Dan 1,9) Ašpenaz bol ochotný riskovať, ale Daniel a jeho priatelia svojou žiadosťou riskovali oveľa viac. Neboli v pozícii, v ktorej mohli žiadať o láskavosť. Chceli však zostať verní Bohu. Keď sa rozhodneme nasledovať príklad Daniela a jeho priateľov, môžeme si byť istí, že Boh nám pomôže.

Všemohúci Bože, Ty si nielen Boh Danielov, ale aj môj Boh. Preto si môžem byť istý, že mi pomôžeš, keď sa aj napriek tvrdému odporu rozhodnem žiť podľa Tvojich zásad. Ďakujem Ti z celého srdca.