Pomyslel som si: Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci! Veď aj to je márnosť. O smiechu som povedal: Pochabosť; o radosti: Čo tá dokáže? Kazateľ 2,1.2

„Hľadal nové hlody, až sa z toho pomiatol. Proste mu z tých drog začalo hrabať!“ Tieto slová raz zazneli na adresu slávneho komika od iného pacienta psychiatrickej liečebne.
Pri hľadaní zmyslu života sa v jednej chvíli Šalamún rozhodol riskovať a staviť všetko na zábavu. Obklopil sa ľuďmi, ktorí boli slávni, lebo rozdávali chvíľkový pocit šťastia.
Kráľ chcel vyskúšať, aké to je, keď sa bude dňom i nocou iba zabávať. Pár dní ho to celkom bavilo. Potom však zistil, že ani v tejto oblasti nie je vlastne nič nové a že slávni zabávači len obliekajú staré vtipy do nového šatu.
Západná spoločnosť sa vlastne vracia k tomu, čím žil Rím krátko pred svojím zánikom. Stále viac ľudí hľadá zmysel života v naplnení povestného hesla „chlieb a hry“. Veria napríklad, že keď budú mať ten správny televízny kanál, budú šťastní.
Šalamún to hodnotí slovom „márnosť“ a pridáva ešte „pochabosť“. Nehovorí, že zábava je zlá, sám sa vedel dobre zabávať. Problém však nastáva, keď si myslíme, že celý život je iba o zábave. Potom sa môžeme veľmi rýchlo stať klientmi psychiatrickej liečebne. Veď aj ten najspokojnejší človek totiž vie, že život nie je iba prechádzka ružovou záhradou. Je tu aj smútok, ktorý keď zakúsime, oveľa lepšie si vychutnáme radosť.

Bože, ďakujem Ti, že si nám dal schopnosť radovať sa a prežívať šťastie. Nauč nás prijímať všetko, čo život prináša – bolesť aj radosť.