Syn Šému (Sema) a Abrahámov praotec.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 10,21–31; 11,12.13

Pri čítaní Prvej Mojžišovej knihy máme často pokušenie preskočiť rodokmene. Vieme, že pred potopou sa ľudia dožívali veľmi vysokého veku. Rekord drží Matuzalem, ktorý sa dožil 969 rokov. Po potope sa vysoký vek stal minulosťou. Arpakšad, syn Šému – jedného z troch Noachových synov, ktorí spolu so svojimi ženami prežili potopu – sa však dožil úctyhodného veku – 438 rokov.

Jeden aspekt, ktorý sa takmer nikde nespomína, je, kedy sa tento Arparkšad narodil. Bolo to dva roky po potope. Arpakšad teda vyrastal vo veľmi zvláštnom svete. Niet pochýb o tom, že všade vôkol seba videl ničivé následky potopy. Na zemi žilo len niekoľko ľudí. Z mnohých druhov zvierat prežilo len štrnásť jedincov a z takzvaných „nečistých“ zvierat sa v arche zachránilo len po jednom páre. Arpakšad mal len málo rovesníkov – ak vôbec nejakých –, s ktorými sa mohol hrať. Nepochybne stále znova počúval príbeh o tom, ako bol zachránený jeho starý otec a stará mama, otec a mama a jeho dvaja strýkovia s tetami.

Nevieme si predstaviť, v akých podmienkach Arpakšad vyrastal. Neplatí to však len o ňom. Všade okolo seba vidíme mužov a ženy, ktorí vyrastali v prostredí, ktoré sa radikálne líši od nášho. Je dobré si to uvedomovať. Pomáha nám to lepšie chápať konanie týchto ľudí a byť viac empatický voči ich správaniu, ktoré môže byť iné ako to, ktoré my nazývame „normálnym“.

Láskavý Otče, pomôž mi častejšie myslieť na to, že ľudia pochádzajú z rôznych kultúr. Pomôž mi ľahšie prijímať ich spôsob života.