Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu… Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Bol vyprosený pre Hospodina. Prvá Samuelova kniha 1,26-28

Anna nikomu nič nevyčítala. Bremeno, ktorým nechcela nikoho z ľudí zaťažiť, zverila Bohu. Vrúcne ho prosila, aby ju zbavil potupy a aby jej ako vzácny poklad daroval syna… Modlitba Annina bola vypočutá… Svojmu dieťaťu dala meno Samuel – „Vyprosený od Hospodina“…
Len čo sa dieťaťu začali rozvíjať rozumové schopnosti, Anna učila svojho syna, aby miloval a ctil Boha a aby pamätal, že patrí Bohu. Snažila sa, aby mu všetko, s čím prichádza do styku, usmerňovalo myseľ k Stvoriteľovi. Táto verná matka sa ani po rozlúčke so synom neprestala oň starať. Dennodenne sa zaňho modlievala. Každý rok mu vlastnoručne zhotovila sukňu a pri spoločnej návšteve s manželom na bohoslužbe v Šíle ju dala dieťaťu ako prejav svojej lásky. Každú nitku tohto odevu sprevádzala modlitbou, aby jej syn zostal čistý, šľachetný a verný. Nežiadala preňho svetskú slávu, ale vrúcne prosila o to, čím človeka povyšuje Nebo, aby mohol prispieť na Božiu slávu a bol požehnaním svojim blížnym…
Každá matka má podobne veľkolepú a neskonale vzácnu príležitosť. Plnenie povinností, ktoré sa mnohým ženám javia ako únavné a nudné, si treba vážiť ako vznešené a ušľachtilé poslanie… (PP 570.572; PP 429-432)

Láskavý Otče, nech sú aj naše dni naplnené modlitbami za naše deti. Neprosíme pre ne svetskú slávu, ale aby boli požehnaním iným a žili Tebe na slávu.