S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš. Mat 1,18-25

Keď Matúš predstaví Jozefa, budúceho manžela Márie a Ježišovej matky, pokračuje v opise narodenia Spasiteľa sveta: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť…“ (Mat 1,18.19)
Ako sa Jozef dozvedel, že je Mária tehotná? Priznala sa sama alebo mu to niekto povedal? To Matúš nespomína. V každom prípade musíme uznať, že sa Jozef zachoval seriózne. Chcel ju tajne prepustiť. V takom prípade by Mária odišla k vzdialeným príbuzným a tam by bola až do pôrodu svojho dieťaťa. Pretože by bola v cudzom prostredí, kde ju nikto nepozná, bola by ušetrená od ohovárania a klebiet.
Podľa Matúša mal Jozef v noci sen. Zjavil sa mu anjel, ktorý mu dodáva silu: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého…“ (Mat 1,18.19) Anjel pripomína Jozefovi jeho pôvod. Rodokmeň, ktorý ako Žid dobre poznal. Keď sa rozhodoval, ako vyriešiť situáciu s Máriou, možno myslel aj na svoje prababičky – Támar, Rút a Batšebu. Ich deti, splodené netradičným spôsobom, mali miesto v jeho rodokmeni. Keby to tak nebolo, pravdepodobne by sa ani on nikdy nenarodil.
Keď tak rozmýšľa o svojich predkoch a o Márii, anjel pokračuje: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni ľud z jeho hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mat 1,21-23)
Nevieme, čo všetko prebehlo Jozefovi mysľou. Keď sa mu však v noci prihovoril anjel, uveril mu a prijal Máriu aj s dieťaťom. Bol taký presvedčivý manžel aj otec, že si ľudia v okolí mysleli, že Ježiš je skutočne jeho syn. Preto neskôr hovorili: „Nie je toto tesárov syn?“
Ako sa správam k druhým ja? Dokázal by som to, čo Jozef? Mal by som dostatok síl a charakter postarať sa o človeka, ktorému hrozí hanba, ale ktorého na druhej strane chráni Boh? Chcel by som byť Božím spolupracovníkom a členom jeho „ochranky“?

Pane, obdivujem Tvoju starostlivosť o Máriu. Obdivujem, ako taktne a citlivo si zaobchádzal s Jozefom v jeho zármutku, keď zistil, že jeho snúbenica čaká dieťa. Ďakujem Ti, že aj ku mne sa chceš správať rovnako. Pracuj, prosím, na mojom charaktere, aby si ma tak ako Jozefa a Máriu mohol použiť tam, kde to bude potrebné. Začni s tým už dnes.