Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom. Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý sa doň násilne tlačí. No ľahšie sa pominie nebo i zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.

Lukáš 16,15–17

Farizeji, ktorí dbali na vzorný život podľa Mojžišových zákonov, mali veľký problém. Snažili sa slúžiť Bohu a majetku zároveň. Život bez bohatstva pre nich nemal zmysel. Preto sa smejú, keď im Ježiš hovorí, že si budú musieť vybrať – buď budú ďalej uctievať mamonu, alebo Boha.

Židovskí kňazi radi „ohýbali“ zákon podľa svojich potrieb. Ak sa napríklad bohatý človek nechcel starať o svojich starých rodičov, stačilo, aby to, čo patrilo im, vyhlásil za korban – dar chrámu – a mal po starostiach. Už sa nemusel postarať o rodičov a navyše mal požehnanie kňazov (Mk 7,11).

Ježiš to vedel. Preto vyhlásil, že zo zákona sa nestratí ani jediná čiarka. Tým im vlastne povedal, že ak si myslia, že dodržiavanie zákona im zabezpečí spasenie, bude to práve naopak. Práve zákon ich odsúdi na večnú smrť.

Podľa Ježiša má zákon trvalú platnosť. Desať prikázaní dnes platí rovnako ako v dobe, o ktorej čítame. Hoci sme spasení milosťou, Boží zákon má v našom živote stále svoje miesto. Ukazuje nám, ako na tom sme. Odhaľuje náš skutočný stav. Privádza nás k Ježišovi, ktorý jediný môže niečo zmeniť.

Je dobré z času na čas otvoriť Bibliu a prečítať si Desatoro. Možno si uvedomíme, ako veľmi sme sa vzdialili od Božieho kráľovstva, zatúžime znova prísť k Ježišovi a prijať jeho odpustenie.