Majte účasť na potrebách svätých. Voči cudzím buďte pohostinní. List Rimanom 12,13

Cestovatelia často obdivujú, s akou pohostinnosťou sa stretli v krajinách, kde ľudia trpia chudobou. Prečo je to v týchto krajinách plných biedy tak a u nás ani veľmi nie?
Ľudová múdrosť hovorí: „Sýty hladnému neverí.“ Asi každý už niekedy aspoň chvíľku hladoval, či už šlo o diétu, pôst… Málokto však zažil naozajstný hlad. Preto sa nám ani nechce veriť, že hladom niekto vážne trpí. A keď už, povieme si: „Veď on si za to môže sám.“
Pohostinnosť, to nie je len darovať peniaze. Ak je človek v núdzi, väčšinou mu nechýbajú iba peniaze alebo jedlo. Ešte horší je pocit, že je na všetko sám a že nikomu nechýba. Cíti sa byť vylúčený zo spoločnosti, odsunutý na okraj.
Človek v núdzi potrebuje najmä trochu ľudského tepla. Niekoho, komu ešte nie je jedno, či tu zajtra bude, alebo nebude. To sa od nás čaká viac ako almužna – tá peňažitá alebo pokrmová. Vyžaduje to od nás skutočný záujem o človeka, ktorý možno nie je spoločensky zaujímavý alebo ním ostatní dokonca opovrhujú.

Pane Ježišu, Ty si pociťoval skutočnú ľútosť, keď si videl, v akej biede ľudia žijú. Pomáhaj mi, aby som súcitil s tými, ktorí sú v núdzi, a podelil sa s nimi nielen o teplé jedlo, ale aj teplo ľudské.

Vlastimil Fürst ml.