Ježiš pristúpil a povedal im: Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Matúš 28,18-20

Neviem, či máte radi čakanie. Ja nie – a už vonkoncom nie v čakárni u zubára. Ak aj viem, že budem niekde čakať, snažím sa na to pripraviť. Najmä psychicky.
Keď Ježiš odchádzal z našej planéty, vedel, že z nášho ľudského pohľadu sa vráti až oveľa, oveľa neskôr.. Vedel aj to, že dlhé čakanie dokáže poriadne unaviť. Niekedy až tak, že jednoducho čakať prestaneme. Preto pri rozlúčke s tými, ktorí majú žiť s víziou, že ich Majster sa raz vráti, vyslovuje zvláštny príkaz.
Učeníci, spolu s kresťanmi všetkých generácií, majú na návrat svojho Spasiteľa čakať aktívne. Ak sa nechcú začať nudiť a prepadnúť pochybnostiam, musia sa zapojiť do aktívneho života viery.
Pri čítaní Biblie mám rád príbehy jej hrdinov. Hoci sú to obyčajní smrteľníci, vďaka viere prežívajú neobyčajné zážitky plné adrenalínu, napätia a dobrodružstva. Viera totiž nie je len kultúrna nadstavba, ktorej sa venujem, keď mi zostane čas. Viera napĺňa celý môj život natoľko, že sa stáva mojím životným štýlom plným rôznych aktivít.

Pane Ježišu, ďakujem, že mi ponúkaš pestrý život. Čakanie mi pre to nepripadá také dlhé a už vôbec nie nudné. Ďakujem.