A všetok ľud sa zavčas rána hrnul k nemu do chrámu, aby ho počúval.

Lukáš 21,38

Mal som v živote obdobie, keď sa mi ráno nechcelo vstávať. Najmä keď mi budík zazvonil o štvrtej. Čo by som bol vtedy dal za niekoľko minút spánku! Zvyčajne som rýchlo vyskočil z postele, aby som znova nezaspal. Ďalší autobus šiel až o hodinu, a to by som už mal v práci problém.

Lukáš pri opise Ježišovho posledného týždňa pred ukrižovaním spomína, že ľudia prichádzali na chrámové nádvorie „zavčas ráno“. Tentoraz však neprišli na rannú obeť. Priviedla ich túžba stretnúť sa s Ježišom. Chceli začať deň počúvaním jeho kázania.

Som rád, že si to Lukáš všimol. Vďaka štúdiu jeho evanjelia vieme, že všetko, čo Lukáš píše, dáva zmysel. Dnešným textom akoby chcel nastaviť zrkadlo aj nám a spýtať sa nás, čo robíme ráno. Ako začíname svoj deň?

Lukáš mi touto krátkou zmienkou radí, aby som, ak je to možné, hneď po prebudení počúval, čo mi chce Ježiš prostredníctvom Biblie povedať. Niektorí ľudia si ráno stihnú prečítať kúsok biblického textu, iní ho počúvajú v aute cestou do práce.

Nie je totiž jedno, čím a ako začínam svoj deň. Ideálne je začínať ho modlitbou – rozhovorom s Bohom. Niečo poviem ja, ale je dôležité, aby niečo povedal aj On mne. Ranné naladenie na Božiu nôtu nás pripraví na všetko, čo nás cez deň čaká. A ešte niečo. Aj keď ráno nevstaneme v najlepšej nálade, po stretnutí so Stvoriteľom sa to môže zmeniť.