V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve? On si zavolal dieťa, postavil ho do stredu medzi nich a povedal: Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Mat 18,1-5

Dostali ste niekedy zlatú medailu? Vyhrali ste niekedy nejakú súťaž, či už športovú, alebo vedomostnú? Ak áno, viete, ako sa cíti víťaz. Aspoň chvíľu ste si možno pripadali ako šampióni.
Zvlášť malé deti si niekedy potrebujú dokázať, že už nie sú také malé, ale kúsok podrástli. Bolo obdobie, keď sme priamo na stene v detskej izbe mali čiarky a vedľa nich dátumy. To bol dôkaz, že naši synovia rastú. Keď videli, že zas o kúsok podrástli, vždy mali veľkú radosť. Hovorí sa, že muži nikdy nedospejú a celý život sú ako malí chlapci. Myslím, že zvlášť v oblasti súťaženia a snahy vyhrávať je na tom kus pravdy. Preto by nás nemala prekvapiť otázka, s ktorou raz prišli učeníci za Ježišom: „V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve? On si zavolal dieťa, postavil ho do stredu medzi nich a povedal: Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mat 18,1-5) Učeníci čakali, že Majster poukáže na nejakého učenca alebo velikána z dejín židovského národa. Abrahám, Jozef, Mojžiš, Dávid, Šalamún alebo medzi Židmi v tej dobe už spomínaný prorok Eliáš… To boli ich kandidáti na „osobnosť nebeského kráľovstva“.
Keby si boli spomenuli na Ježišovo hodnotenie Jána Krstiteľa, možno by ich jeho odpoveď tak nešokovala. Pripomeňme si jeho slová: „Amen, hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal nikto väčší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on.“ (Mat 11,11) Ježišova reakcia na otázku učeníkov je veľmi zaujímavá. Skôr ako odpovie, postaví do prostriedku malé dieťa. Chvíľu ho pozoruje a potom vyhlási: „Prečo sa hádate o takýchto veciach, keď ani neviete, či budete v mojom kráľovstve? Ale ak to chcete vedieť, tak skutočná veľkosť človeka v nebeskom kráľovstve sa meria pokorou. Viete, ako zistíte, či ste občanmi môjho kráľovstva? Je to jednoduché. V tom okamihu vás totiž prestane zaujímať, akí ,veľkí‘ v ňom budete. Budete sa radovať z toho, že ste jeho obyvateľmi!“ Dlho som Ježišovmu hodnoteniu Jána Krstiteľa nerozumel. Pochopil som ho až vo chvíli, keď som si ho spojil s touto jeho odpoveďou učeníkom na ich dohady, kto bude najväčším v jeho kráľovstve. Jánova veľkosť spočíva vo vete, ktorú povedal po Ježišovom krste: „Ja vás síce krstím vodou na pokánie, ale ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja. Nie som hoden ani len nosiť mu sandále. On vás bude krstiť Duchom svätým a ohňom.“ (Mat 3,11)

Pane, stále je vo mne ten malý chlapec, ktorý túži vyniknúť a byť prvý. Stále mám túžbu súťažiť a dokazovať si, že som lepší ako ľudia okolo mňa. Daruj mi pokorného ducha. Moja veľkosť je v tom, že som Tvojím dieťaťom. Nemusím hľadať niekoho menšieho.