Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou. Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie. Jeremiáš 17,7.8

Len skúsenosťami rastie naša dôvera v Boha, ktorá nám dáva pokoj a odvahu aj v ťažkých časoch. Všetci máme slabosti a emócie, ktoré sú znova a znova vystavované skúškam. Zakaždým, keď prežívame ťažké časy – a Boh zasahuje, naša viera sa výrazne zvyšuje! Ak naozaj chceme prekonať staré návyky, obavy, starosti a strach, potrebujeme sa naučiť až „slepo“ dôverovať Neviditeľnému Bohu, ktorý je taký silný, že bez akýchkoľvek pochybností vieme, že urobí len to najlepšie! Začína sa to pevným odhodlaním dôverovať mu z celého srdca a až potom sú starosti nahradené sladkým pokojom v náručí Spasiteľa! Potrebujeme silu odolávať pokušeniu vzdať sa uprostred súženia, pretože práve prostredníctvom skúšok sa naše charaktery pripravujú na nebo. Namiesto strachovania dôverujte Bohu, ktorý má všetko pod kontrolou. Odmietnite obavy a radšej padnite na kolená a modlite sa! Apoštol Pavol vo Filipanom 4,11.12 vyznáva: „Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť.“ V našej najtemnejšej hodine sa učíme trpezlivosti, vytrvalosti a skutočnej viere v Boha, preto sa nevzdávajme! Čoskoro si vytvoríme správne postoje: byť radostní v Bohu – a hlavne, naučíme sa dôverovať mu!
„Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.“ (Príslovia 16,20)