Potom Filištínci vzali Božiu archu, zaniesli ju do chrámu Dagóna a postavili ju k nemu. Keď na druhý deň Ašdóďania včasráno vstali, Dagón ležal pred Hospodinovou archou zvalený tvárou na zem. Dagóna vzali a postavili ho na pôvodné miesto. Keď nasledujúceho dňa včasráno vstali, Dagón znova ležal zvalený tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Jeho hlava i obe odlomené ruky ležali na prahu a zostal z neho iba trup. Prvá Samuelova kniha 5,2-4

Raz v lete som sa vybral na bicykli k babičke. Cestou som natrafil na opustený a zdevastovaný židovský cintorín, kde boli zničené náhrobky. Bol to naozaj smutný pohľad…
Aj Filištínci museli byť zarmútení, keď ráno uvideli svojho boha v chráme ležať na zemi. Zdvihli ho a postavili na nohy. Na druhý deň to bolo však ešte horšie. Dágon mal odlomenú hlavu i obe ruky, vyzeral ako po nájazde vandalov.
Pred dvoma dňami Filištínci oslavovali veľké víťazstvo nad Izraelom a Hospodinom, ich Bohom. Posvätnú archu, ktorú ukoristili, vystavili vo svojom chráme. Tým sa však začali ich problémy – modla ich boha chytila akúsi čudnú „alergiu“. Filištínci si potom archu prehadzovali ako horúci zemiak, lebo nikto ju nechcel mať na svojom území…
Zvláštny príbeh. Mňa osobne učí neposmievať sa viere druhých a ponechať im slobodu, aby sa sami rozhodli, či chcú, alebo nechcú veriť. Napokon, ani mne nebolo nikdy príjemné, keď predo mnou niekto hanil moju vieru.

Bože, uč ma rešpektovať vieru iných. Nechcem ľudí hodnotiť podľa ich viery, ale podľa toho, aké ovocie ich viera prináša.