Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? Ježiš mu odpovedal: Čo sa ma pýtaš na dobro! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. A ktoré?, opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevydáš krivé svedectvo! Cti svojho otca a svoju matku!A: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Mládenec mu povedal: Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba? Ježiš mu odpovedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď mládenec počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. Mat 19,16-22

Túžime byť stále zdraví. Túžime po šťastnom živote, ktorý sa nikdy neskončí.
Ježiš často hovorí o nebeskom kráľovstve, kde bude trvalé šťastie a kde nebude smrť ani lúčenie… Ľudia premýšľajú o tom, čo im Ježiš povedal. Diskutujú o otázkach, ktoré im pri tom napadnú. Jeden poslucháč sa rozhodne svoju otázku položiť priamo Ježišovi. „Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? Ježiš mu odpovedal: Čo sa ma pýtaš na dobro? Jeden je dobrý! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. A ktoré?, opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevydáš krivé svedectvo! Cti svojho otca a svoju matku! A: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Mládenec mu povedal: Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba? Ježiš mu odpovedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď mládenec počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.“ (Mat 19,16-22) Podľa Matúša bol tento muž veľmi bohatý. Inak by sa netrápil kvôli Ježišovej výzve, že sa má vzdať svojho majetku. Zrejme je aj zdravý. V texte totiž nie je zmienka o nejakej chorobe. Navyše je mladý, a tak má všetky predpoklady na to, aby prežíval šťastný život.
Niečo mu však chýba. Keď premýšľa o tom, či bude rovnako bohatý aj v nebeskom kráľovstve, napadne mu myšlienka, či tam vôbec bude. Kedysi o tom nepochyboval. Duchovní vodcovia predsa učia, že bohatstvo je dôkaz Božej priazne. No Ježiš to tak jednoznačne nevidí.
„Čo ak robím niečo zle? Nemal by som sa radšej spýtať Ježiša?“ Prichádza preto za Ježišom a čaká od neho uistenie, že sa o svoje miesto nemusí strachovať. Mýli sa. Ježiš pred chvíľou vyhlásil, že Božie kráľovstvo patrí deťom. Bohatého mladého muža zas vyzve, aby sa zriekol majetku a pridal sa k jeho učeníkom. Toto boháč určite nečakal. V jeho mysli sa odohráva boj: „Mám právo rozdať rodinný majetok? Akú mám vlastne záruku, že tento učiteľ je Mesiáš? Čo ak všetko rozdám a potom sa ukáže, že pravdu majú starí duchovní vodcovia? To budem až do smrti žobrák? Veď by sa mi všetci smiali. Považovali by ma za blázna…“ Podľa Matúša nakoniec odchádza. Je smutný sám zo seba, alebo z toho, čo mu odpovedal Ježiš? Nemôžem sa ubrániť dojmu, že Matúš zámerne vkladá tento príbeh na toto miesto. Na jednej strane je malé dieťa, ktoré dáva Ježiš za vzor svojim učeníkom. Dieťa, ktoré si rabíni a kňazi vôbec nevšímajú. A oproti tomuto dieťaťu stojí úspešný mladý muž. Všetko, čo doteraz urobil, sa mu podarilo. Navyše žije podľa Božích prikázaní. Duchovní vodcovia ho možno dávali za vzor jednoduchým ľuďom. Ježiš to vidí naopak. Vzorom nie je tento boháč, ale malé dieťa. Dieťa, ktoré dôveruje, že otec s mamou sa o neho postarajú.

Pane, nie som taký bohatý, ako tento mladík. Napriek tomu neviem, či by som dokázal rozdať to málo, čo mám. Ak nezmeníš moje sebecké srdce, skončím ako mladík z dnešného príbehu. Dávam Ti svoje srdce, zmeň ho.