Tu k nemu prišli farizeji a pokúšali ho: Dovolené je mužovi prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu? Odpovedal im: Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu? A ďalej hovoril: Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Mat 19,3-6

Od farizejov a zákonníkov nemohol Ježiš čakať nič dobré. Stále mali v jeho blízkosti niekoho, kto sa snažil nájsť niečo, za čo by ho mohli odsúdiť. Čas plynul, a stále nič. Rozhodli sa preto náhode trochu pomôcť.
„Tu k nemu prišli farizeji a pokúšali ho: Dovolené je mužovi prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu? Odpovedal im: Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu? A ďalej hovoril: Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ (Mat 19,3-6) Myslím si, že dnes sa nemusíme zaoberať zákernosťou farizejov, ktorí sa snažili vystupovať ako vzorní veriaci. Vďaka tejto ich „pasci“ aspoň poznáme Ježišov názor na platnosť manželského sľubu. Je nezrušiteľný. Taký bol Boží plán pri stvorení človeka.
Manželstvo, vzťah medzi mužom a ženou, malo ľuďom priniesť šťastie, radosť, slasť, rozkoš a veľa ďalších príjemných zážitkov. Boh nám dal rady, ako to dosiahnuť. V Biblii je ich veľa. Dnes by som rád pripomenul jednoduchú radu, ktorú nám Boh dal prostredníctvom apoštola Pavla: „Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, pretože muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus, Spasiteľ tela, hlavou cirkvi. Ako je cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom. Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; aby si pripravil cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba.“ (Ef 5,21-28) Muž má milovať svoju ženu. Má to robiť tak, aby v jeho konaní videla a vnímala lásku samotného Ježiša. Ak to muž dokáže, uľahčí svojej manželke splnenie jej časti úlohy – podriadiť sa svojmu mužovi. Tam, kde je skutočná láska, nie je boj o moc nad tým druhým.
Pavol potom cituje slová, ktoré dal Boh ako prvú radu našim prarodičom: „Preto človek zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej žene. A tí dvaja budú jedným telom.“ (Ef 5,31) A pripomína: „Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a cirkev. A tak i každý z vás bez výnimky nech tak miluje svoju ženu ako seba. A žena nech prejavuje mužovi úctu.“ (Ef 5,32.33) Manželstvo je vzťah na celý život. Pavol napísal: „(Láska) všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne…“ (1Kor 13,7.8a) Láska sa nevzdáva.
Mnohí dnes chápu manželstvo ako experiment, ktorý môžu ukončiť, ak zistia, že nespĺňa ich predstavy. Je to veľký omyl. Už na počiatku Stvoriteľ povedal: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“ Manželstvo je zmluva na celý život. V dobrom aj v zlom. Záleží aj na mne, či v ňom bude viac smútku, alebo radosti.

Pane, ďakujem, že si nám dal dar manželstva. Ďakujem Ti, že mi pomáhaš a radíš v tom, ako konať, aby moje manželstvo bolo šťastné.