Mojžiš sa však Boha opýtal: Keď prídem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma posiela k vám a oni sa ma spýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh povedal Mojžišovi: Ja som, ktorý som; a dodal: Izraelitom povieš: „Ja som“ ma poslal k vám. Boh ešte povedal Mojžišovi: Izraelitom povedz toto: Poslal ma k vám Hospodin, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Toto je moje meno naveky, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. Druhá kniha Mojžišova 3,13-15

Existujú mená, ktoré otvárajú všetky dvere. Iné mená, naopak, tie dvere zatvárajú. Ak potrebujeme splniť dôležitú úlohu, potom je dobré meno toho, kto nás úlohou poveril, veľkou výhodou.
Boh posiela Mojžiša do Egypta. Dôvod je nám už známy – chce splniť sľub, ktorý dal pred štyrmi storočiami Abrahámovi. Jeho potomkovia dostanú zasľúbené územie a stanú sa národom.
Ale Mojžiš váha. Nemá obavy iba z Egypťanov, ale bojí sa aj toho, že ho neposlúchnu Hebreji. Veď prečo by mali poslúchať príkazy muža, ktorý si štyridsať rokov užíval život v bezpečí, zatiaľ čo oni slúžili ako otroci faraónovi?
Boh použije zvláštne meno. Vlastne to ani nie je meno. Štyri písmená, ktoré vyjadrujú jeho večnú existenciu. Vždy tu bol, je tu aj teraz a bude tu aj v budúcnosti. Zvláštne meno – JHVH.
Ľudí spochybňujúcich Božiu existenciu stále pribúda. Aj im sa však Hospodin predstavuje ako Boh, ktorý má meno „SOM“. Povedzte, nie je to aktuálne a výstižné meno? Podľa mňa áno.

Bože, mám radosť z toho, že aj mne sa predstavuješ v podobe „SOM“. Prejavuj sa tak aj v mojom živote nielen dnes, ale každý ďalší deň i naveky.