… predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili. Lukáš 1,3.4

Priateľstvo robí náš život krajším. Dobrý priateľ vie potešiť aj napomenúť. Je tu, keď potrebujeme poradiť alebo sa len podeliť o to, čo práve prežívame.
Pri čítaní úvodných slov Lukášovho evanjelia mám pocit, že tento lekár musel byť Teofilovým dobrým priateľom. Napísať evanjelium si vyžiadalo určite veľa času a energie. Navyše si všetko, čo vo svojom diele uvádza, overuje u očitých svedkov, aby svojho kamaráta neuviedol do omylu.
Tento kratučký úvodný text mi nastavil nepríjemne pravdivé zrkadlo. Premýšľam o tom, ako veľmi si ja overujem to, čo hovorím. Nemyslím teraz na svoje verejné príhovory a kázania. Skôr na rozhovory so svojimi blízkymi, pri ktorých môžem byť absolútne priamy a otvorený.
Žijeme v dobe, ktorá nepozerá na to, aké významné je naše slovo. Každý predsa vie, že netreba veriť tomu, čo počujeme. Časy, keď sa v novinách písala pravda, sú dávno preč. Tak prečo by sme si mali robiť s pravdou starosti?
Napriek tomu si myslím, že by sme si z Lukáša mali vziať príklad. Namiesto jednoduchého opakovania toho, čo sme niekde čítali alebo počuli, si najskôr overme, či je to pravda. Toto je dôležitý detail predtým, ako to pošleme ďalej. A nielen vtedy, keď hovoríme s priateľom.

Pane Bože, občas mi uniknú slová, ktoré by som najradšej vzal späť. Uč ma, prosím, viac si vážiť slová, aby potom stáli za to.