Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. Lukáš 10,1

V tejto chvíli chce Ježiš poslať práve mňa tam, kam sa chystá ísť on sám. Posiela ma takého, aký som. Dobre vie o mne, že nie som žiaden vychýrený rečník ani svetový evanjelista. Je mu známe, že som najradšej v úzadí všetkého diania, ale vidí vo mne veľký potenciál ochoty šíriť jeho pokoj, lásku, a tak pomáhať „uzdravovať“ ten kúsok zeme, kam ma pošle. Vôbec sa nemusím trápiť a vyberať nejaké vzletné slová či frázy. Stačí, ak ľuďom prinesiem jeho pokoj, jeho nežnú lásku, jeho milosrdenstvo – a na to netreba veľa slov.
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ Dotkne sa toto Ježišovo zvolanie aj môjho srdca? Dovolím Ježišovi, aby mi ukázal, kde môžem byť jeho užitočným robotníkom? Budem premýšľať nad tým, čo urobím, aby bolo dostatok robotníkov v Pánovej vinici? Možno aj tak, že sa budem viac modliť za tých, ktorí už pracujú a menej ich kritizovať, lebo sú to len ľudia, podobne ako ja.
Možno nebudem môcť pre neho robiť veľké veci, ale bude zaiste stačiť, ak budem robiť tie „malé“ s veľkou láskou a vďačnosťou za tie veľké, ktoré On robí pre mňa…aj dnes. „Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, ktorý zvestuje radostné veci, ktorý hlása pokoj, ktorý zvestuje dobré, ktorý hlása spasenie, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje!“ (Izaiáš 52,7)