Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. Prvá kniha Mojžišova 1,3-5

Už vieme, že na počiatku Boh stvoril zem zaplavenú vodou. Navyše bola zahalená tmou. Čas pritom plynul a naša planéta čakala na ďalší zásah Stvoriteľa.
Keď tu jedného dňa zaznel nad temnou planétou príkaz: „Nech je svetlo!“ Vďaka prítomnosti svetla sa stal čas počítateľný, ale aj viditeľný. Bol večer a bolo ráno, prvý deň.
Kde sa vzalo svetlo? Ako to Stvoriteľ dokázal? Vysvetlenie je jednoduché. Mení stav „atmosféry“. Už nie je taká hustá, aby pohltila všetko svetlo, ktoré k nej z vesmíru preniká. Slnko síce stále cez mraky nevidno, ale hladinu vody zaplavujúcu celú planétu už možno s úžasom pozorovať.
V tejto biblickej správe čítame, že svetlo je dobré. Je to svetlo, vďaka ktorému je dobre vidno, ale ešte neoplýva svojou silou naplno.
Okrem svetla tu zostáva aj tma. Predtým vládla celej našej planéte. Teraz má však presne vymedzený čas, ktorý je daný rotáciou Zeme a jej polohou voči Slnku. Tento čas dostáva meno „noc“. Je to úsek, v ktorom má človek odpočívať a naberať silu do ďalšieho dňa.

Bože, ďakujem Ti za dar svetla a tmy. Ďakujem ti, že popri svetlej časti času ponúkaš aj tú tmavú, aby som mohol odpočívať. Nauč ma tento čas využívať v prospech svojho zdravia.