Keď zbadal, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred budúcim hnevom? Prinášajte ovocie primerané pokániu a nemyslite si, že si môžete povedať: Máme otca Abraháma. Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi deti aj z týchto kameňov. Sekera je už položená na korene stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa. Mat 3,7-10

Keď som bol mladší, Ján Krstiteľ mi pripomínal revolucionára. Práve v tom čase som videl film, ktorého hlavnou postavou bol Che Guevara. Ján sa mi zdal rovnaký…
O niekoľko rokov neskôr som pochopil, že Ján nebol revolucionár, ale reformátor. Nechcel založiť nový rád. Prial si, aby Boh zmenil srdcia Židov. Vedel, že potom sa k nim vráti požehnanie, ktoré im bolo zasľúbené.
Na žalostnom stave Izraela mali veľký podiel farizeji a saduceji. Keď ich Ján vidí v zástupe čakajúcom na krst, obracia na nich svoju pozornosť. Všetci očakávajú, že budú pochválení a pre ostatných uvedení ako príklad.
Musel to byť poriadny šok. Ján týmto vznešeným ľuďom hovorí: „Keď zbadal, že mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, kto vám ukázal, ako uniknúť pred budúcim hnevom? Prinášajte ovocie primerané pokániu a nemyslite si, že si môžete povedať: Máme otca Abraháma. Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi deti aj z týchto kameňov. Sekera je už položená na korene stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.“ (Mat 3,7-10)
Priznám sa, že pod vplyvom týchto slov a aj neskorších výrokov Ježiša na adresu farizejov a zákonníkov som sa na túto vrstvu vtedajších obyvateľov Judska pozeral cez prsty. Myslel som si, že to boli asi veľmi zlí ľudia, keď sa stali terčom takej tvrdej kritiky.
Neskôr som svoj názor na nich musel radikálne zmeniť. Od svojho detstva študovali spisy zákona a jeho poznanie sa potom snažili uplatniť v praxi. Ľudia ich preto obdivovali. Dávali ich svojim deťom za príklad cnosti a života podľa zákona. Saduceji a kňazi sa zase snažili chrániť zákon pred modernými výkladmi. Bránili tradície otcov.
Po zistení svojho omylu som musel hľadať odpoveď na otázku: „Prečo sú Ján a Ježiš na týchto vzorných Židov takí prísni?“ Odpoveď som našiel raz večer. Mal som za sebou úspešný deň. Všetko sa mi darilo. Nebol som si vedomý žiadnej chyby, neskorého príchodu, zvýšeného hlasu na deti. Jednoducho som bol sám na seba hrdý.
Večer pred spaním som sa modlil. Keď moje pery vyslovili: „Pane, odpusť mi moje dnešné hriechy…,“ zháčil som sa. Mysľou mi prebehla myšlienka: „Čo by mi mal Boh odpúšťať? Veď som bol vzorný…“
Ježiš tento problém vysvetľuje neskôr v podobenstve o dvoch mužoch, ktorí sa modlia v chráme. Zatiaľ čo farizej je sám so sebou spokojný a má pocit, že od Boha okrem chvály nepotrebuje nič, colník túži po Božom prijatí. Boh vypočul obe modlitby a dal im to, o čo ho prosili. Farizejovi nič, pretože nič nechcel a colníkovi dáva uistenie, že mu odpúšťa a prijíma ho späť do nebeskej rodiny.

Pane, nech si každý deň uvedomujem, že Ťa neustále potrebujem. Veď aj to, čo sa mi podarí, je jedine z Tvojej milosti. Pomôž, nech sú moje skutky chválou Teba a Tvojej milosti. Chráň ma pred nebezpečenstvom, že sa sám sebe stanem bohom.