Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup, povedal: Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí. Oni ho vysmiali. Mat 9,23.24

„Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup, povedal: Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí. Oni ho vysmiali.“ (Mat 9,23.24) V Jairovom dome sa zhromaždil hlučný zástup. Tak to v Oriente býva. Smrť sa musí hlasno oplakať, potom dobre zajesť na hostine, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. Môžeme si len domýšľať, prečo tam títo hluční ľudia prišli. Preto, aby sa podelili o svoj žiaľ s trúchliacou rodinou? Alebo ich prilákala možnosť zadarmo sa najesť? Neviem, ale skôr by som veril druhej možnosti.
Prečo si to myslím? Keď sa ich Ježiš snaží upokojiť a potešiť slovami „dievča nezomrelo, ale spí,“ vysmievajú sa mu. Keby bolo ich srdce plné žiaľu nad smrťou dieťaťa, reagovali by inak. Preto si myslím, že väčšinu davu tvorili ľudia, ktorí prišli kvôli dobrému jedlu alebo senzácii.
Možno si ešte spomínate na pohreb princeznej Diany. Venovali mu pozornosť všetky svetové médiá. Televízne spoločnosti ho vysielali v priamom prenose. Tri milióny ľudí prišli vzdať poctu žene, ktorú, hoci nebola svätá, dodnes mnohí považujú za svätú. Aj pápež Ján Pavol II.
vyjadril rodine sústrasť.
Niekoľko týždňov pred smrťou princeznej Diany zomrela v Indii Matka Tereza. Táto radová sestra venovala takmer päťdesiat rokov službe umierajúcim a malomocným ľuďom. Najprv pracovala v Indii, neskôr sa jej hnutie rozšírilo do ďalších krajín na rôznych kontinentoch. Trikrát navštívila aj vtedajšie Československo. Za svoju činnosť dostala v roku 1979 Nobelovu cenu za mier. Napriek tomu, keď zomrela, svetové médiá a dokonca ani oficiálne miesta vo Vatikáne nevenovali jej smrti takmer žiadnu pozornosť. Svet sa o jej smrti dozvedel až v súvislosti s pohrebom princeznej Diany. Nie je to nespravodlivé? Ľudia bažia po senzáciách. Okolnosti úmrtia princeznej Diany im ich ponúkli. Aj dnes, roky po tejto udalosti, vychádzajú v novinách články s údajne novými odhaleniami. Smrť Matky Terezy nebola taká dramatická. Zomrela v tichosti a naplnila známe slová: „Nestačí povedať: Milujem. Musíme túto lásku vložiť do konkrétnych činov. Musíme milovať, až to bolí.“ Keď Ježiš prišiel do Jairovho domu, stretol tam zástup ľudí, ktorí neprišli trúchliť. Jedni hľadali senzáciu, iní sa chceli zadarmo najesť. Ježiš vidí do ich srdca a hovorí: „Choďte preč! Dievčatko nezomrelo, ale spí.“ Ľudia v zástupe sa mu však vysmievajú. Nechcú, aby mal pravdu. Inak by sa nedialo nič zaujímavé a neuskutočnila by sa ani smútočná hostina. Museli by odísť naprázdno…
V každej dobe žijú ľudia, ktorí vedia zarobiť na všetkom. Aj na nešťastí iných. Je dobre, že Boh taký nie je. Ježiš vyhnal z Jairovho domu všetkých, ktorí neprišli s úprimnou túžbou zdieľať žiaľ s rodičmi mŕtveho dievčatka. Boh totiž nehľadá svoj prospech. Naopak, je ochotný obetovať sám seba, aby sme z jeho smrti mohli mať prospech my, hriešni a sebeckí ľudia.

Pane, Ty mi rozumieš, keď prežívam bolesť a žiaľ nad stratou blízkeho človeka. Každému, kto chce žiť v Tvojej blízkosti, kde nemá sebectvo žiadne miesto, ponúkaš vzkriesenie. Bojuj preto s mojím sebectvom. Naplň ma svojou láskou.