A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ Lukáš 23,39–43
Posledná Ježišova veta, uistenie lotrovi na kríži, ma veľmi oslovila. Ježiš tesne pred svojou smrťou „rieši“ situáciu lotra, ktorý sa rozhodol uveriť mu v poslednej chvíli života. „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Aké odvážne, uchvacujúce a povzbudivé pre mňa, že lotor objavil v Ježišovi kráľa, a to nie po nejakom víťaznom či triumfálnom zážitku, ale v hlbokom ponížení, pribitého na kríži. V deň, keď Ježiša učeníci opustili a ľudia odsúdili, lotor v Ňom spoznal svojho Mesiáša-Baránka. Preto už nevidí dôvod, prečo by nemal byť Ježišom vzkriesený. Ako jeden z mála v ten deň vyznal Ježiša pred svetom. Ešte v tej chvíli toho zvláštneho dňa mu Ježiš sľubuje: „Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ Ako je to so mnou? Spolieham sa na to, že mi stačí uveriť v Ježiša až tesne pred smrťou? Nie každý bude mať takú šancu ako tento lotor. Ale každý človek môže dôjsť k poznaniu, že dar večného života neprichádza ako odmena za bezchybný život, ale ako odpoveď na vyznanie viery a prijatie zástupnej smrti Božieho Baránka.
Jediné moje odvážne rozhodnutie pre Krista môže v istej chvíli zmeniť môj život. Ten dočasný, ale aj ten večný. Bránim sa rozhodnúť teraz, v tejto chvíli pre Krista? Čo mi bráni prosiť ho, aby kraľoval v mojom srdci, v mojom živote, v mojich myšlienkach, slovách a skutkoch? Čo poviem ja Ježišovi? Kto kraľuje v tejto chvíli v mojom srdci? Je tam miesto určené pre Ježiša? Aj dnešný deň mi Boh ponúka pozvanie. Je len na mne, ako s ním naložím. Aj mne by Ježiš ešte dnes rád povedal: „Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“
Práve preto už dnes: „Ži tak, ako si budeš želať, aby si žil, keď budeš zomierať.“ (Gellert)
