Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna na svoj obraz a podobu a dal mu meno Šét. Po Šétovom narodení žil Adam osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Celý vek Adamovho života bol deväťstotridsať rokov, potom zomrel. Prvá kniha Mojžišova 5,3-5

Spomínam si na milý omyl, keď jeden starček vo svojich 106 rokoch dostal z magistrátu pozvánku na zápis do prvej triedy. Počítač to tak vygeneroval, no asi nepočítal s tým, že niekto sa môže dožiť vyše sto rokov.
Adam sa podľa biblickej správy dožil deväťstotridsať rokov. Neskutočné! Chvíľami sa mi zdá, že je to ako z rozprávky. Prvá kniha Mojžišova však hovorí, že je to skutočnosť. Potom, čo sa našim prarodičom narodil Šét, žili ešte dlhý čas v takom vitálnom duchu, že mohli plodiť ďalšie deti.
Úctyhodná kondícia, ktorú môžeme Adamovi a Eve závidieť! Občas sa stretávam so storočnými ľuďmi, no ja veľmi po takom vysokom veku netúžim. Ale keby som bol taký svieži ako Adam, nehneval by som sa, keby som žil tak dlho ako on.
S pribúdajúcim vekom sa o svoje zdravie starám viac ako predtým. Viem, že neovplyvním to, čo mám v génoch ani nezmením narušené životné prostredie, ktoré má takisto vplyv na moje zdravie. Snažím sa však ovplyvniť to, čo môžem.
Ostatné som odovzdal do rúk Stvoriteľa. Dôverujem mu nielen v otázkach svojho života, ale aj toho, čo sa týka času a spôsobu mojej smrti. Vďaka tomu mám vo svojom vnútri zvláštny pokoj.

Bože, som rád, že si ochotný vziať do svojich rúk môj osud. Verím, že ma prevedieš životom aj umieraním. Vďaka Ti za to.