Štvrtý Dávidov syn (s manželkou Chaggitou), ktorý sa narodil okolo roku 1000 pred n. l. v Hebrone.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Samuelova 3,4; 1. Kráľov 1,5–2,25

Pri čítaní dejín izraelských kráľov – od Dávida až po posledných vládcov na tróne rozdelenej ríše – zistíme, že nástupníctvo na trón bolo zvyčajne sprevádzané mnohým násilím. Jedna intriga často nasledovala druhú. Keď mal Dávid zomrieť, Adonija (Adoniáš) bol rozhodnutý, že sa stane jeho nástupcom. Vedel, že za následníka trónu bol vybraný jeho mladší brat Šalamún. Napriek tomu chcel urobiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo. Vymyslel si preto plán, že postaví ľud pred hotovú vec a predstaví sa ako nový kráľ. Keď sa o tom Dávid a Batšeba, Šalamúnova matka, dozvedeli, podarilo sa im tento jeho plán včas prekaziť. Po tom, čo sa Šalamún stal novým kráľom, Adonija sa ešte raz pokúsil získať trón. Tentoraz sa rozhodol požiadať o pomoc kráľovnú – matku Batšebu. Dávid Adonijovi jeho pokus stať sa kráľom odpustil; Šalamún sa však rozhodol skoncovať s tým a Adoniju dal popraviť.

Keď v našej západnej spoločnosti dochádza k výmene panovníka, nie sme veľmi často svedkami takýchto scén. Našťastie. No v starovekom Izraeli sa to dialo až príliš často. Stále je mnoho takých ľudí, ktorí nie sú spokojní so svojím miestom v živote a robia všetko pre to – často veľmi pochybným spôsobom –, aby zaujali pozíciu niekoho iného. Niekedy sa takéto špinavé hry vydaria, ale vo väčšine prípadov veci nepostupujú podľa plánu. Dnes to možno nie je také dramatické ako v Adonijovom prípade. Ale to neznamená, že je to menej zavrhnutiahodné.

Nebeský Otče, pomôž mi, aby som bol spokojný so svojím miestom v živote a nikdy sa nesnažil nečestnými prostriedkami zaujať miesto niekoho iného.