Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia. Marek 11,25

Odpustenie – tá vzťahová veličina, ktorú je ľahké pomenovať a o ktorej je ľahké premýšľať či hovoriť. Život s druhými nám pravidelne pripomína, aké je odpustenie dôležité. A predsa zas a znovu nebýva úplne ľahké odpustenie bezo zvyšku uplatňovať. Jedným z dôvodov môže byť obava, že odpustenie povedie k nerealistickému vzťahu tam, kde nám niekto opakovane ubližuje alebo si nerozumieme. Odpustenie nás však predovšetkým vracia k tomu najzákladnejšiemu – k vedomiu, že sme ľudia, máme radosti i trápenia, robíme chyby… Naozaj poškodené vzťahy spravidla potrebujú viac, než len samotnú skutočnosť odpustenia.
Nič tak nezaťažuje vnútro ako neodpustenie „zadržanej“ záležitosti. Na druhej strane, Božia milosť je postoj, ktorý sa odpúšťaním zrejme začína. Božie odpúšťanie, pochopenie, pokoj…
Zdravo duchovne pochopeným odpustením sa nedá nič pokaziť. Aj cesta nápravy či aspoň zmiernenie zložitejších vzťahových situácií sa zvyčajne začína práve tu.

Bože, pripomínaj nám, akým uľahčením a radosťou je odpustenie; a tam, kde je snáď záťaž vzťahov zložitejšia, daj, aby sme nachádzali aj ďalšiu cestu k upokojeniu.

Roman Mach