A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život. 1. Jánova 5,11–13

Váha Jánových slov je položená na slová: Boh, večný život, Syn Boží, viera, istota. Tieto slová vo svojom dôraze a usporiadaní postavili hrádzu voči neistote, strachu či šíriacim sa herézam. Už po roku 62/63 z kruhov židokresťanov vznikli zvláštne judaistické skupiny, ako napr. ebioniti, nazarejci a elkesaniti, ktorí vyznávali Ježišovo mesiášstvo, ale popierali jeho božstvo. Iní heretici ako gnostici či doketisti učili, že trpel len zdanlivo, nie skutočne a tiež popierali božstvo Ježiša Krista. Rovnako tieto verše poslúžili v neskorších časoch, keď prišli „inovatívne“ náuky o spáse či osobe Ježiša Krista.
Jánove slová vlievajú silu, nádej a istotu veriacim po celé stáročia a dávajú im do rúk zbraň, ktorou môžu čeliť rôznym bludom. Stavajú čitateľa na pevnú pôdu biblického konceptu spásy. Upriamujú zrak na svedectvo, ktoré vydal Boh o svojom Synovi a nechal zapísať do kníh Novej zmluvy. Oni vydávajú pravdivý obraz o Božej láske, obete, ktorú reálne podstúpil, aby sme mohli mať večný život. A to všetko preto, aby sme vyznávali vieru v Syna Božieho a boli vo večnosti s Ním.

Uistenie o večnosti je pre nás potechou a motiváciou do ďalších dní. Nech sú pre nás istotou a povzbudením v dobrom i zlom.

Jozef Kučera