Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Hospodin, Boh, prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Prvá kniha Mojžišova 2,15-17

Oslava narodenín našej planéty sa skončila. Je prvý deň týždňa a človek zrazu spoznáva, ako to vyzerá vo všedné dni. Stvoriteľ mu ukazuje záhradu, ktorú pre neho pripravil, a vysvetľuje, ako sa má o ňu starať.
Počas tejto prehliadky záhrady Eden prechádzajú okolo stromu, ktorý by si zrejme nevšimli, keby ich sprievodca neupozornil. Zastavujú sa, aby si zapamätali, kde im hrozí smrť.
Celý raj je bezpečný – až na toto jedno miesto. Text v tejto chvíli neprezrádza, v čom spočíva nebezpečenstvo. Na to si ešte musíme počkať. Je však zrejmé, že Stvoriteľ našich prarodičov dôrazne varoval. Povedal, čo im hrozí, a jasne špecifikoval jediné miesto na celej planéte, kde nebudú v bezpečí. Pripomína mi to jednu príhodu z dovolenky. Cestou do Chorvátska sme chceli niekde zastaviť, trošku zrelaxovať a prejsť sa, ale radšej sme to odložili. Vzápätí sme uvideli výstražné tabule, ktoré nás varovali, že sa nachádzame pri mínovom poli.
Neviem, či naši prarodičia pochopili, čo im Boh povedal. Ani ja mnoho vecí nechápem. Ak však dôverujem svojmu Tvorcovi, ak jeho varovania beriem vážne a rešpektujem jeho príkazy, tak sa radšej zďaleka vyhnem miestam, pred ktorými ma Boh varuje.

Bože, ďakujem Ti, že predo mnou nezamlčuješ žiadne nebezpečenstvo, ktoré mi hrozí. Nauč ma brať Tvoje varovania vážne.