Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná. (Ján 15,10.11)

Desiaty verš sa opäť venuje zachovávaniu prikázaní (tás entolás – množné číslo). Táto téma sa opakovane prelína aj 14. kapitolou (verše 15.21.23.24), kde sa láska k Ježišovi a Otcovi spája so zachovávaním prikázaní. Následne 15. kapitola dokresľuje, že táto poslušnosť prirodzene vyplýva zo spojenia, „zostávania“ s Bohom a v Jeho láske.
V 11. verši môžeme vidieť tému radosti, ktorú nachádzame aj v prvej reči Pána Ježiša na rozlúčku v 14. kapitole Jánovho evanjelia (verš 28). V druhej reči na rozlúčku v 15. kapitole Pán Ježiš podobenstvom o kmeni a ratolestiach dokresľuje pôvod radosti, o ktorej hovorí. Táto radosť pramení zo spojenia, z obojstranného vzťahu s Bohom. V podaní evanjelistu Jána je tento vzťah ilustrovaný v 14. kapitole spoločným bývaním a v 15. kapitole zostávaním na spoločnom kmeni. Je to radosť, ktorú nemôže dať svet, ale jedine Boh. Z ľudského hľadiska nebol dôvod na radosť, veď Pán Ježiš bol nespravodlivo odsúdený na smrť. No z Božej perspektívy to vyzerá inak.
V dnešnej dobe všeobecnej skľúčenosti, frustrácie a depresie je toto zasľúbenie životodarným oživením, nádejou a výzvou pre každého z nás.

Pane, ďakujem Ti, že ma učíš hľadať radosť vo vzťahu s Tebou, ktorý je definovaný aj Tvojimi prikázaniami. Pomôž mi nájsť radosť, ktorú prináša život rešpektujúci Tvoje pravidlá. Práve preto nám ich dávaš, aby sme mohli žiť radostný a šťastný život.

Hanka Machová