Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa.

2Sam 3,36.37

Saulova smrť ukončila nepriateľstvo, ktoré z Dávida urobilo vyhnanca. Umožnila mu návrat do vlasti a nástup na judský trón. Dávidovo panovanie však nebolo bez ťažkostí. Krátko po jeho korunovácii začali vznikať sprisahania a vzbury. Dávidov trón nebol trónom zradcu. Keďže si ho za izraelského kráľa vyvolil Boh, nedôvera či vzbura proti nemu nemali vážny dôvod. Pod vplyvom Abnéra bol za kráľa vyhlásený Saulov syn Išbóšet a uvedený na trón Izraela ako vzdorokráľ.

Abnér bol vrchným veliteľom Saulovho vojska a najváženejším mužom v Izraeli. Vedel, že Hospodin povolal na izraelský trón Dávida, no keďže ho tak dlho stíhal a prenasledoval, nijako nevítal, aby sa teraz Izajov syn stal kráľom krajiny.

Joáb, vrchný veliteľ Dávidovho vojska, túžil po pomste za smrť brata. Chcel sa zbaviť možného rivala, preto využil situáciu, vystriehol Abnéra a zavraždil ho. Dávid dal Abnérovi vystrojiť pohreb s verejnými poctami. Kráľ prejavil svoj zármutok tým, že v deň pohrebu sa postil. V zástupe smútiacich šiel ako prvý. Dávidovo veľkorysé ocenenie toho, ktorý bol jeho úhlavným nepriateľom, uznal a obdivoval celý Izrael. (PP 529–531; PP 697–700)

Pane Ježišu, vyznávame, že k tomu, aby sme milovali svojich nepriateľov, potrebujeme Tvoju milosť a pomoc.