Dávid odpovedal Abigajil:„Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti, nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť.“

1Sam 25,32.33

Kráľom ustavične prenasledovaný Dávid nenachádzal nikde miesto, kde by mohol byť na pokoji a v bezpečí. Keď sa so svojou družinou zdržiaval na páranskej púšti, chránili pred lúpežníkmi stáda oviec a rožný dobytok boháčovi Nábalovi, ktorý bol surový a lakomý. Teraz žiadal, aby za cennú službu, ktorú mu preukázal, zmiernil ich nedostatok potravy.

Keď sa poslovia vrátili od Nábala s prázdnymi rukami, Dávid sa rozhneval. Svojim mužom rozkázal, aby sa pripravili do boja. Rozhodol sa potrestať muža, ktorý mu upiera zaslúženú odmenu.

Jeden sluha sa ponáhľal k Nábalovej manželke Abigajil a povedal jej, čo sa stalo. Abigajil prichystala množstvo potravy a vydala sa na cestu, aby sa stretla s Dávidom. Jej pokojný duch na Dávida neobyčajne zapôsobil.

Kiežby bolo viac takých ľudí ako táto izraelská žena, ktorí by rozvážne a vľúdne utíšili rozbúrené city, ochránili pred unáhlenosťou a zabránili tým zlu. Život zasvätený Kristovi stále šíri svetlo, útechu a pokoj. Usmerňuje ho tá istá nesebecká láska, ktorá posväcuje jeho vplyv. Keďže v ňom prebýva Kristus, všade zanecháva svetlú stopu. Takou múdrou kazateľkou a radkyňou bola Abigajil. (PP 505–507; PP 664–668)

Láskavý Bože, nech dnes svojím životom šírime svetlo, útechu a pokoj.