Takmer 130 rokov od jeho založenia pripomína malý zbor vo švajčiarskom meste Tramelan začiatky adventného hnutia v Európe.
Michael Czechowski bol jedným z prvých adventistických misijných pracovníkov v Európe.
Miesto, z ktorého vychádzali prví „domáci“ evanjelisti na tomto kontinente sa po desiatkach rokov dostalo do vlastníctva cirkvi, aby mohlo pripomínať Božie vedenie v minulosti a inšpirovať ďalšie generácie európskych veriacich k službe na Jeho diele.
Švajčiarsko bolo jednou z prvých krajín mimo Spojených štátov amerických, v ktorých si adventisti našli svoje miesto. Počas druhej polovice 19. storočia v okolí mestečka Tramelan v Bernskom kantóne vo Švajčiarsku pôsobil evanjelista Michael Belina Czechowski, ktorý sem prišiel po misijnej službe v údolí Valdénskych. Po jeho odchode sa v tejto oblasti nachádzalo toľko veriacich, že vznikla potreba vlastnej modlitebne, v ktorej by sa mohli stretávať. Miestna rodina Rothovcov sa rozhodla dielo podporiť tým, že stavbu budovy zaplatili. Na záhrade, vedľa objektu obytného domu a svojej krajčírskej dielne, postavil Georges Roth drevený domček – budúcu modlitebňu miestnych adventistických rodín. Za zmienku stojí aj to, že pamätníci hovoria o neľahkých podmienkach, v ktorých veriaci žili. Okolie sa s „novou“ vierou svojich spoluobčanov nevyrovnávalo vždy príjemne.
Nová modlitebňa bola vysvätená v sobotu 25. decembra 1886. Kázaním z Božieho Slova pri vysvätení poslúžila Ellen G. White, ktorá v tejto dobe prebývala vo Švajčiarsku. Počas zamyslenia, ktoré vychádzalo z biblického textu 1. Kráľovskej knihy 8, 54 – 61, odzneli aj tieto povzbudzujúce slová: „Dúfame, že Boh natoľko požehná vašu prácu, že tento dom sa pre vás preukáže byť príliš malým.“
Drevenú modlitebňu vo švajčiarskom Tramelane vysvätili 25. decembra 1886.
Význam malého domčeka vo Švajčiarsku v nasledujúcich desaťročiach priblížil v článku o počiatku adventizmu v Európe aj jeden z rodiny Rothovcov. Pre periodikum francúzskej Adventistickej revue (Revue Adventiste) v roku 1937 napísal: „Tramelan bol kolískou adventistickej reformácie v Európe. Naša malá modlitebňa sa stala školou pre pracovníkov, ktorí odtiaľto prúdili do celého sveta.“ V meste sa uskutočnilo aj prvé stanové zhromaždenie v Európe.
Hoci bola budova vysvätená ako modlitebňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa, nikdy nebola vlastníctvom cirkvi. Keď rodina Rothovcov opustila Tramelan, budovu odpredali inej rodine, ktorá sa nehlásila ku cirkvi adventistov. O tom, že v cirkvi boli ľudia, ktorí sa o odkúpenie dreveného domčeka snažili, svedčí aj príspevok tajomníka organizácie EGW Estate Arthura L. Whita v Review and Herald z roku 1967: „Už čoskoro nahradí ďalší dom chvály v Tramelane milú malú modlitebňu, ktorá dobre slúžila počas viac, ako ôsmych dekád. Hoci nárok na túto budovu nepatrí konferencii (GK CASD, pozn. red.), dúfa sa, že tento míľnik adventistov siedmeho dňa v Európe zostane zachovaný.“ Novým domom chvály myslel Arthur White novú modlitebňu, do ktorej sa spoločenstvo z Tramelanu skutočne do roka, 17. augusta 1968 presťahovalo. Z priestorových dôvodov tak museli opustiť dom, ktorý bol počas uplynulých 82 rokov vnímaný ako prvá budova adventistického zboru v Európe. Tento titul si drevená modlitebňa zachovala aj počas nasledujúcich desaťročí. Hoci nebola využívaná pre sobotné stretávanie veriacich, pri návšteve okolia k nej zavítali mnohí adventisti.
Budova prvého európskeho zboru CASD má inšpirovať mladých adventistov k službe s takým odhodlaním, ktoré bolo typické pre prvé generácie adventistov v Európe.
18. augusta 2014 podpísal predseda Inter-Európskej divízie CASD Bruno Vertallier zmluvu, na základe ktorej sa budova stala vlastníctvom Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Ako v oficiálnej správe vysvetľuje divízne oddelenie komunikácie i samotný predseda Vertallier, cieľom kúpy bolo inšpirovať mladých ľudí k podobnému odhodlaniu, s akým prinášali Ježišovo posolstvo ľuďom v Európe prví adventní priekopníci vo Švajčiarsku i ostatných krajinách. Podobne, ako zobrali Izraeliti 12 kameňov zo dna Jordánu na pamiatku toho, ako ich Pán Boh previedol cez rozostúpenú rieku, chceme si i my pripomínať takýmto spôsobom Jeho ochranu i vedenie v neľahkých časoch. „…aby vám to bolo na znamenie vo vašom strede. Keď sa voľakedy budú pýtať vaši synovia a povedia: Na čo sú vám tieto kamene? Poviete im, že sa boli kedysi odrezali vody Jordána pred truhlou zmluvy Hospodinovej; keď išla cez Jordán, boli sa odrezali vody Jordána, a tieto kamene sú na pamiatku synom Izraelovým až na veky.“ (Jozua 4, 6 – 7)
