Veľké rodinné oslavy nebývajú každý deň. Rodina sa v plnom počte schádza raz, možno dvakrát do roka. Je to vzácna príležitosť, kedy sa všetci stretnú, hoci ich bežne delia desiatky, stovky kilometrov. Pri takejto udalosti samozrejme nechýbajú objatia, úsmevy, výmeny zážitkov a skúseností z celého roka. Inak tomu nebolo ani na druhom stretnutí zborov Cirkvi adventistov siedmeho dňa zo Slovensko-Maďarského pomedzia, ktoré sa uskutočnilo 8. marca 2014 v lučeneckom divadle B. S. Timravy.
V programe boli bohato zastúpené piesne a hudobné prednesy, ktoré si pripravili miestne zbory. Nezávisle na žánri boli veľkým obohatením a hlavne požehnaním pre účastníkov stretnutia. Sobotná škola bola poňatá formou panelovej diskusie. Krátko po nej sa na pódium začali trúsiť deti oblečené v kostýmoch z obdobia novozákonnej Palestíny. Podobne ako vlani, i tento rok to bolo znamením, že sa začína príbeh pre deti.
Dopoludňajším kázaním z Božieho Slova poslúžil predseda Dunajského združenia CASD Ősz Farkas Ernő. Vo svojom kázaní vychádzal z príbehu biblickej knihy Józua, na ktorý sa odvoláva aj prorok Hozeáš v 2. kapitole, vo veršoch 16 – 17. Príbeh hovorí o tom, ako muž z Izraelitov neuposlúchol Boží príkaz zničiť všetku korisť po protivníkoch a časť z nej si ukryl. Pán Boh sa preto od Izraelského ľudu odvrátil. Keď ich následne čakala pomerne jednoduchá vojenská akcia, potupne zlyhali, lebo bez Božieho vedenia nevedeli protivníkovi čeliť. Izraeliti sa však pokorne kajali a hriech spomedzi seba odstránili. Božia priazeň sa k ním navrátila a z miesta prehry sa stala brána, ktorou ich Pán Boh voviedol do zasľúbenej zeme. Podobne i my, v dnešnej dobe, kedy ľahko neodoláme rôznym pokušeniam, môžeme svoje hriechy vyznať, opustiť ich a prežiť podobnú skúsenosť. S Pánom Bohom nie je nič nemožné. On zasľúbil, že z tohto sveta urobí bránu nádeje, ktorou nás vovedie do zasľúbenej zeme podobne, ako to urobil v príbehu s Izraelitami (Joz 7, 16 – 26).
Po výbornom obede v neďalekej reštaurácii sa začala i poobedňajšia bohoslužba hudobnými chválami nášho Pána. Nad Božím Slovom sme sa spoločne zamýšľali s predsedom Slovenského združenia CASD Karolom Badinským. Pripomenul nám na príklade učeníkov niečo, čomu môžeme veľmi ľahko podľahnúť. Ježišovi najbližší dvanásti nasledovníci s ním trávili veľa času. Neraz im povedal, že bude musieť byť obetovaný. No napriek tomu, že s učiteľom trávili väčšinu svojho času, akosi nepochopili Jeho poslanie. Ich predstavy boli jednoducho iné, než bola skutočnosť.
V dnešnej dobe mnoho ľudí v očakávaní druhého príchodu Pána Ježiša veľmi sústredene sleduje jeho znamenia. Ak sa však sústredíme viac na okolnosti, než na podstatu, hrozí nám to isté, čo sa stalo učeníkom. Aj keď chodili s Ježišom tri roky a počúvali Jeho slová, veľmi sa sústredili na okolnosti a vlastné predstavy o mesiášovi, ktorého očakávali. A tak, keď sa ich predstavy nesplnili, boli zmätení a možno i sklamaní.
V Marekovom evanjeliu, v 14. kapitole, vo veršoch 3 až 9 však čítame o tom, že nie všetci, ktorí Ježiša stretli, si Jeho skutočné poslanie a úlohu neuvedomovali. Žena v tomto príbehu sa v Ježišovej blízkosti zdržiavala a Jeho úlohu si uvedomila. Podobne i my by sme nemali svoju pozornosť sústrediť na vonkajšie okolnosti, na znamenia a na vlastné predstavy o tom, ako bude druhý Kristov príchod vyzerať. Zamerajme sa na každodenný život s Ježišom. Inak nám hrozí, že nepostrehneme a nepochopíme Jeho dielo. Spoločnú bohoslužbu sme ukončili záverečným požehnaním.
Naše poďakovanie za krásne prežitú sobotu v kruhu duchovnej rodiny patrí v prvom rade Pánu Bohu za to, že sme z jeho milosti mohli toto príjemné stretnutie prežiť už druhý rok po sebe. Zároveň ďakujeme všetkým, ktorí sa na programe zúčastnili spevom či hudbou, organizáciou, zabezpečením techniky, alebo jednoducho svojou účasťou či inými spôsobmi. Vďaka, tešíme sa znova o rok, tento raz na južnej strane Slovensko-Maďarského pomedzia.
[nggallery id=33]