Už tradične je v našej cirkvi prvá marcová sobota dňom modlitieb za ženy. V Košiciach na to nezabúdame a bohoslužbu v tento deň tematicky prispôsobujeme /zamyslenie, modlitebná chvíľa/.
Keďže máme v našom meste dva zbory, využili sme to a v jednom z nich sme sa na odpoludňajšej bohoslužbe stretli iba ženy. 50 Božích dcér zo zborov Košice1, Košice2, Poproč, Čakanovce + návštevy, vo veku od 4- 88 rokov.
Čo sme spolu prežili?
- oslavovali sme nášho nebeského Otca – pretože uctievanie nám umožňuje sústrediť sa na Boha a mení náš pohľad na okolnosti okolo nás.
- ďakovali za požehnania – požehnaný život = život s Bohom
- boli sme jedna pre druhú požehnaním – požehnanie, ktoré dostávam, nie je iba pre mňa
- vnímali rozdielnosť a individualitu každej z nás – sme úžasné originály
- motivovali, zdieľali
- modlili
Keďže to bolo o ženách, nechýbali slzy šťastia, či smútku.J Jednoducho, bolo nám spolu dobre.
Za všetky zúčastnené niekoľko ohlasov:
My ženy veľmi potrebujeme zdieľať svoje dojmy, radosti, starosti cítiť porozumenie, súcit, ak je to potrebné, podporu. Sme rady, keď môžeme prejaviť svoje emócie. Z prežitého vieme čerpať dlho a nabíja nás to energiou, motivuje do ďalšej práce, služby, povinností, ktoré musíme denne zvládať.
Veľmi sa teším, že tam bola široká veková škála, je to potrebné. Niekedy ženy spoločne riešili problémy vo viacgeneračných rodinách a v širšej komunite, poradili si, podporili sa…toto potrebuje aj dnešná generácia. Je to veľké plus, keď sa buduje dôvera a keď sa navzájom môžeme obohacovať.
Páčilo sa mi, že jednotlivé príspevky sa navzájom dopĺňali, akoby ich viedla neviditeľná ruka.
Atmosféra bola otvorená, všetky sme boli v očakávaní toho, čo je pre nás pripravené. Páčilo sa mi, že sme tam boli ženy všetkých vekových kategórii. To robilo tu 
rôznorodosť, ktorá sa mi tak páčila. Som rada, že sme aj my, mladšie, mohli prispieť a potešiť ostatné sestry piesňami. Aj aktivita bola zaujímavá….
Teším sa na ďalšiu takúto bohoslužbu a dúfam, že nás bude zase o niečo viac.
Počuli sme príbehy žien, v ktorých bol hlavným hrdinom Boh. Boh, ktorý reálne zasahuje do obyčajných ľudských životov, ktorý žiari
jasnejšie, čím ťažšia je cesta človeka…Hlboko sa to dotklo môjho srdca.
Spoločné zdieľanie, zaujímavé skúsenosti a milé spoločenstvo sestier, ktoré sme mali možnosť prežívať, nám dalo možnosť tieto vzťahy rozvíjať, zažiť krásnu atmosféru lásky, pokoja, porozumenia. Mali sme možnosť opäť raz v praxi zažiť, čo to znamená „Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon“.
Pozvanie na ženskú bohoslužbu prijali dve moje priateľky, ktoré nikdy v našom spoločenstve neboli. Bolo to pre nich niečo nové a cítili sa medzi nami dobre.
Ženská bohoslužba v zbore – vítaná zmena. Keďže okrem iného to bolo aj o zdieľaní, v prítomnosti mužov by sme o svojich niektorých problémoch nehovorili. Vnímala som dôvernú atmosféru, motiváciu k novým modlitbám….Nepovažujem to za „znehodnotenie“ odpoludňajšej pobožnosti. Aj Ježiš sa zaujímal o nás ľudí a naše problémy boli a sú aj Jeho problémami.
Prvýkrát som videla vystúpiť na verejnosti sestru, ktorú stretávam 20 rokov v zbore. Bolo to pre mňa obohatením…
Najviac ma zo soboty zasiahla modlitebná chvíľa za ženy, ktorá bola ešte dopoludnia. Chvíľa, keď sa muži modlili za ženy. Za manželky, matky, sestry, dcéry nevesty…za zrelé ženy v produktívnom veku, za staršie ženy, za slečny, ktoré ešte len rastú…, za ženy obklopené rodinou, ale aj za tie osamelé….Veľmi ma to dojalo, úžasne silný moment.
Popoludnie bolo tiež krásne.
Zapojili sa aj ženy, ktoré sa neprejavujú často. Zazneli krásne piesne, odkrojili a ponúkli sme si navzájom kúsok odžitého…Vďaka Bohu za to, že nás stvoril také, aké sme. Niekedy zložité a citlivé, no napriek tomu silné a bojujúce.
Na záver odkaz pre všetky ženy:
„Nesnaž sa inou ženou byť, svoju cenu skús pochopiť.
Vždy Bohu daj to, čo treba vyliečiť.
Príď k Nemu s vierou, on ťa túži uzdraviť.
Nenechaj ujsť tú šancu s Bohom zvíťaziť.
Máš Božiu krásu v svojom vnútri ukrytú, tak ju rozdávaj.“
Daniela Popovičová, členka výboru oddelenia žien pri SZ CASD, zbor Košice
